V roku 2005, teda v poslednom roku pred nástupom Roberta Fica do vlády sme podľa Eurostatu dávali na zdravotníctvo 12,4 percenta verejných financií. Bolo to vtedy tesne pod priemerom Európskej únie. Podľa najnovších čísel dnes už na zdravotníctvo dávame až 18,3 percenta, čím sa Slovensko dostalo nielen nad priemer Únie, ale dokonca na prvé miesto v EÚ. Slovensko pritom suverénne preskočilo v súčasnom volebnom období Úniu (aj V4) v náraste príjmov verejných financií. Peniaze teda sú a do zdravotníctva idú.
Nespochybniteľnou úlohou vlády je zabezpečiť, aby sa tieto nárasty v príjmoch prejavili aj vo výsledkoch. Keďže však výsledky zdravotníctva a jeho súčastí nezverejňujeme dostatočne, chýba tlak verejnosti. Chýba tlak verejnosti na výsledky, preto chýba aj tlak na systémové zmeny v zdravotníctve. A tak sa im premiér ani nevenuje. Ešteže sa niektoré tvrdé dáta za Slovensko zverejňujú v zahraničí. To umožňuje pozrieť sa napríklad na grafy zo štúdie OECD Health at a Glance za rok 2015 a porovnať naše údaje s ostatnými.
Štúdia OECD (Health at a Glance 2015, údaje 2013) ukazuje, že v úmrtnosti na ischemické choroby srdca sme na poslednom mieste:
Štúdia (Health at a Glance 2015) ukazuje, že sme na poslednom mieste aj v úmrtnosti na cerebrovaskulárne (mozgové) choroby:
Úmrtnosť na kolorektálny karcinóm máme druhú najvyššiu (Health at a Glance 2015):
Niet pochýb, že z každého eura vloženého do zdravotníctva by sa dalo a malo vyťažiť viac. Odborníci (napríklad tí, ktorí spolupracovali s Petrom Osuským na programe SaS pre zdravotníctvo) sa zhodujú na niekoľkých krokoch, ktoré by určite pomohli.
Napríklad zavedenie DRG, eHealthu, zadefinovanie zákonného nároku na rozsah zdravotnej starostlivosti, na takzvaný základný balík, presadenie povinnosti merania a zverejňovania údajov o zdravotnej starostlivosti jednotlivých poskytovateľov s tvorbou rebríčkov v jednotlivých parametroch, ktorá by slúžila informovanosti občanov i podpore konkurencie medzi poskytovateľmi a poisťovňami.
Prečo sa aspoň časť týchto krokov neuskutočnila? Pre peniaze to zrejme nebolo. Ale preto, lebo strany, ktoré sú ochotné robiť, čo treba, aj keď to ešte nie je žiadané väčšinou voličov, sú v opozícii. Vo vláde je Robert Fico, ktorý spúšťa takmer neomylne len také kroky, ktoré sú marketingovo výhodné. No a keďže o výsledkoch v zdravotníctve verejnosť informovaná veľmi nie je, premiéra v ňom zaujíma niečo úplne iné. Ako sám povedal: „… to, čo je prvé, s čím sa pacient stretáva po príchode do nemocničného prostredia.“ Inými slovami, Fica zásadne zaujíma fasáda.
Lenže fasáda ešte nerobí z domu miesto, v ktorom sa oplatí žiť.