Tretí balíček je podľa premiéra iba nadstavba nad základňou, teda nad „politikou, ktorú vláda robí a chce robiť vo všetkých oblastiach“.
Vláda teda podľa premiéra reformuje, zvyšuje efektívnosť fungovania štátu, má už aj merateľné výsledky a pritom dokáže ešte aj rozdávať tak, aby to nezvyšovalo deficit a dlh.
Niežeby sa efektívnosť nezvyšovala za druhej vlády Roberta Fica nikde. Napríklad výber daní, teda činnosť, ktorá umožňuje vláde dostať sa k väčšiemu balíku peňazí, funguje naozaj lepšie.
Inde to ale nevidno. Vlajkovou loďou v zdravotníctve nie je dlho očakávaný systém DRG, ktorý by umožnil poslať štátne peniaze tam, kde to pacienti najviac potrebujú, ale zákaz priamych platieb u lekára. Opatrenie, ktoré sa pokojne mohlo ocitnúť v niektorom z marketingových nadstavbových balíčkov. Nerieši takmer nič okrem politických preferencií vládnej strany.
Živou vodou pre vzdelávanie mal byť centrálne riadený duálny systém. Prvé zverejnené čísla ale vôbec nepotvrdili, že by išlo o pozitívnu systémovú zmenu, skôr o marketingové nadbiehanie rozšírenému názoru. Až 85 % z miest ponúkaných formou duálneho štúdia bolo v okresoch s mierou nezamestnanosti nižšou, ako je priemer SR. V desiatich okresoch s najvyššou nezamestnanosťou bolo v duálnom vzdelávaní ponúknutých nula miest. Nula miest bolo ponúknutých aj v odboroch s najvyššou mierou absolventskej nezamestnanosti. Takmer polovica všetkých miest v duálnom vzdelávaní bola ponúknutá do piatich odborov s mimoriadne nízkou nezamestnanosťou absolventov. Projekt duálneho vzdelávania zatiaľ nie je nasmerovaný na deklarované ciele zníženia absolventskej miery nezamestnanosti a efektívneho využitia verejných financií.
Motorom rastu efektívnosti verejnej správy mal byť projekt ESO. Musel byť vraj tajný, pretože keby bol verejný, nepriatelia efektívnosti by sa naň pripravili a odsabotovali by ho. Do volieb nie sú ani tri mesiace a konkrétne spôsoby šetrenia sú stále tajné. Projekt ESO vykazoval úspory financií iba na tlačových besedách. Podobne, ako to dokážu niektoré autá na emisných kontrolách.
Reformné pohyby sú bez termovízie neviditeľné aj v súdnictve, vo financovaní pôdohospodárstva či v podnikateľskom prostredí.
Pokiaľ ide o výsledky, nezamestnanosť naozaj klesá. Dostávame sa na sľubovanú úroveň eurozóny. Pozrime si ale dva grafy.
Prvý porovnáva verejný dlh eurozóny, V3 a Slovenska za čias vlády Roberta Fica II.:
Pri takomto vývoji verejného dlhu a pri rozpustení miliárd z druhého piliera do ekonomiky nie je rýchlejší pokles slovenskej nezamestnanosti prekvapujúci a o výsledkoch politík vlády nehovorí veľa.
Skôr o nich hovorí druhý graf. Ten porovnáva vývoj nezamestnanosti v krajinách V3, teda v Česku, Poľsku a Maďarsku so Slovenskom (z prvého grafu si zapamätajme, že verejný dlh sa u nás vyvíjal oveľa horšie než vo V3):
Zdroj oboch grafov: Eurostat
Z grafu vidno výraznejší pokles nezamestnanosti v susedných krajinách než u nás v súčasnom volebnom období. Pritom nám nominálny deficit verejných financií medzi rokmi 2011 a 2014 klesol menej než v krajinách V3. Mimochodom, klesol nám tiež menej než v eurozóne.
O kvalite podnikateľského prostredia svedčí aj vývoj súkromných investícií. Kým v eurozóne sa ich podiel na HDP medzi rokmi 2011 a 2014 prakticky nezmenil, na Slovensku klesol o 18 percent.
Druhá vláda Roberta Fica nestavia balíčkové rozdávanie na reformnej základni, ktorej kvalitu by dokazovali výsledky. Je to naopak. Základňou sú marketingové balíčky financované z rastúcich daní a odvodov, z dlhu a dôchodkových úspor. Nadstavbou sú neprimerané reči o reformách. Tento pomer vychádza z Ficovej hlbokej viery, že rast bohatstva je daný zvonka a my vnútri ho už musíme len rozdeliť.