Keby mohla pošta zakázať zasielanie SMS a emailov, využila by lepšie svoje kapacity v listových a balíkových zásielkach a zlepšila by tak svoje hospodárenie. Podobne ako keď štát zruší súkromné stredné školy, využije lepšie kapacity vlastných. Ibaže pre spoločnosť nie je dôležité ako sa darí štátnym subjektom, ale ako sa darí ľuďom. Tí by radi komunikovali rýchlo a veľa a poslali deti na stredné školy, ktorých absolventi si ľahšie hľadajú prácu.
Vyššie územné celky si zriaďujú vlastné (štátne) stredné školy, súčasne ale od januára 2013 získali právomoc rozhodovať o otvorení prvých ročníkov „neštátnych“, teda súkromných či cirkevných škôl. Nedávno rozhodli o otváraní stredoškolských prvých tried od septembra 2015. Je už teda možné pozrieť sa na výsledky. Urobili sme tak na základe dát zverejnených štátnymi organizáciami ÚPSVaR (nezamestnanosť) a NÚCEM (výsledky maturít). Využili sme tiež rebríčky škôl INEKO.
Na základe toho tvrdíme, že štát chce menej súkromných škôl aj za cenu, že takým krokom mladým ľuďom zníži šancu nájsť si prácu.
Tak napríklad v Košiciach nedostalo povolenie na otvorenie prvej triedy Súkromné gymnázium na Dneperskej ulici, u ktorého je absolventská miera nezamestnanosti menšia než 10 percent, zato gymnáziá v rovnakom kraji s nezamestnanosťou absolventov 17,5 či 16,4 percenta takýto limit nemajú, otvoriť prvé triedy im bolo dovolené. Gymnázium s absolventskou mierou nezamestnanosti 17,5 percent má pritom aj výrazne horšie výsledky v externých maturitách než gymnázium na Dneperskej.
Prvá trieda nebola povolená ani Súkromnej strednej odbornej škole v Dolnom Kubíne. Jej absolventi vykazujú nezamestnanosť 8,3 percenta, pričom priemerná absolventská miera nezamestnanosti v kraji je viac ako 17 %. Navyše, v rovnakom kraji povolili otvorenie siedmich tried strednej odbornej škole s nezamestnanosťou absolventov 32,4 percenta! Poviete si, že stredná škola nemá pripravovať mladých ľudí len na trh práce, ale má im dať aj všeobecné vzdelanie. Pravda. Ibaže škola v Dolnom Kubíne má aj v externých maturitných testoch výrazne lepšie výsledky než spomínaná škola s tretinou absolventov končiacich na úrade práce.
Celkovo na Slovensku nepovolili VÚCky otvoriť prvú triedu 18-tim súkromným stredným školám, dvom štátnym a dvom cirkevným. U súkromných škôl išlo v ôsmich prípadoch o školy, ktorých absolventi majú nižšiu nezamestnanosť než je jej priemer v príslušnom kraji, päť škôl s nepovoleným vznikom prvej triedy malo vyššiu nezamestnanosť absolventov než bol krajský priemer (u piatich škôl nie sú zverejnené údaje).
Ako sa skvalitní vzdelávanie tým, že sa povolí otvorenie prvých ročníkov tried na stredných školách, ktorých absolventi si horšie nachádzajú uplatnenie na trhu práce než v školách, ktoré sú v tomto smere úspešnejšie? Prečo berie štát rodičom možnosť poslať svoje deti na školy s úspešnejšími absolventmi? Systém vzdelávania predsa nefinancuje štát hlavne preto, aby mali samosprávy kde zamestnať svojich ľudí a využiť vlastné budovy, ale skôr preto, aby si mladí ľudia našli lepšie uplatnenie na trhu práce. To v konečnom dôsledku predsa pomôže aj štátu cez efektívnejšie školstvo, čo je pri predpokladanom vývoji verejných financií dlhodobo najreálnejšia cesta zvyšovania jeho kvality.
Riešenie? Zabezpečiť, aby štát (verejná správa) aj rodičia žiakov základných škôl mali jednoduchý prístup k informáciám o miere nezamestnanosti a o platoch absolventov jednotlivých stredných škôl. Štát na to, aby naďalej finančne cez normatívy a nepovoľovanie prvých tried nediskriminoval školy, ktoré efektívne pripravujú žiakov na trh práce. Rodičia a žiaci preto, aby si mohli vybrať strednú školu aj podľa toho, akú šancu majú jej absolventi na dobrú prácu. No a rodičia aj na to, aby ako občania a voliči vytvorili tlak na to, aby sa v školstve rozhodovalo na základe objektívnych údajov a ich analýz.
No a chybné rozhodnutia vyšších územných celkov o otváraní prvých tried stredných škôl na rok 2015 treba zrušiť.