„Keby bolo na mne, seknem minimálnu mzdu na 750 eur.“
Minulý týždeň mal Fico jednu z tých tlačoviek, kde rozpráva, čo by všetko ľuďom dal, keby mohol a koľko dá aj napriek tomu, že veľa nemôže. Ani slovo o tom, čo preto urobí. Lebo to najlepšie, čo sa dá urobiť pre vyššie mzdy robotníkov, vyššie platy učiteľov, vyššie starobné dôchodky, vyššiu návratnosť investícií, či skorší odchod do dôchodku, je nedávať stovky miliónov, dokonca miliardy eur úzkemu okruhu vybraných subjektov bez adekvátnych výsledkov, nevŕtať na každej parlamentnej schôdzi diery do daňových zákonov, ale práve naopak, po centimetroch búrať zbytočnú byrokraciu a znížiť tak daňovo-odvodové zaťaženie práce.
No a to najhoršie, čo môže premiér urobiť, je nariadiť blahobyt zákonom bez toho, aby preň vytváral podmienky a prezentovať to ako jeho osobné víťazstvo nad mocnými a neprajnými silami. Je to nesprávne preto, lebo taký zákon je založený na prenášaní dlhu do budúcna. Súčasne sa takto šíri v spoločnosti presvedčenie, že rast životnej úrovne nezávisí napríklad od vyššej efektívnosti v správe verejných zdrojov, ale od veľkosti nenávisti, ktorú dokáže spoločnosť vyvinúť k vrchnosti, ktorá tomuto rastu bráni.
Pri takýchto tlačovkách si hovorím, či Fico neostal náhodou sympatizantom Che Guevaru, len už tak na prvý pohľad nevyzerá. A možno aj vyzerá, veď nevieme, ako by vyzeral el Che ako trojnásobný premiér.
Nech sa páči, môj komentár k piatim Ficovým myšlienkam zo spomínanej tlačovky.
1. „Keby bolo na mne, seknem minimálnu mzdu na 750 eur a nič by sa nestalo.“
Nerozumiem, prečo ju teda „nesekne“ rovno na 1000? Podľa jeho logiky by sa tak vytvoril tlak na rast ostatných miezd a priemerná mzda by vyskočila možno aj na 2000 eur. No uvidíme, či nám porastú mzdy rýchlejšie než v krajinách, kde minimálnu mzdu prudko nezvyšovali.
Z pohľadu „sekania“ vyššej životnej úrovne zákonmi je však aj iné je dôležité. Napríklad zdravotníctvo a školstvo. Prečo aj tam Fico „nesekne“ zníženie odvrátiteľnej úmrtnosti z najhorších miest aspoň na priemer OECD? Prečo rovnako „nesekne“ výsledky našich žiakov v PISE na priemer OECD? Čo na priemer, rovno na špičku!
Lebo vie, teda skôr tuší, koľko tvorivej a mravčej práce si tvorba bohatstva a lepšieho fungovania spoločnosti vyžaduje. No a on sa k moci nedostal na to, aby bohatstvo tvoril, ale rozdeľoval. Vie napríklad dobre, že reštrukturalizácia Všeobecnej zdravotnej poisťovne by sa dotkla aj pacientov. Takéto projekty, ktoré mu uberajú z preferencií, Fico tradične hádže do koša. Napriek tomu, že majú potenciál dlhodobo systém zlepšiť.
Fico už tiež vie, že rezort školstva je politicky nevďačný a hoci v ňom treba robiť zmeny, žiadne nepripravil ani nepripravuje, radšej deleguje riadenie rezortu na niekoho iného. Na kľúčové reformné dokumenty v rezorte školstva nemá väčšinou ani názor. Naposledy som od neho zachytil niečo ku školstvu, keď hovoril, že od socializmu išlo dole vodou. Čo z tohto postrehu asi tak môže vyplývať?
2. „Pomerne k nákladom na energie a iné náklady sú náklady na mzdy vo firmách nízke.“
Áno, je to tak. Ale aj Fico má na tom veľkú zásluhu. Priamo tak, že zbiera peniaze cez dane vo firmách, ktoré majú potenciál dosiahnuť vyšší pomer nákladov na mzdy k nákladom na stroje a dáva ich vo forme rozprávkových stimulov firmám, v ktorých pracujú najmä stroje. Pretože v médiách je takto vidno ako on osobne vytvára pracovné miesta. Napríklad niektorých slabo zaplatených baníkov nechce pustiť spod zeme do roku 2030.
3. Fico vyslovil poľutovanie nad tým, že učitelia odmietli zvýšenie platov o viac ako 26 percent za sľub sociálneho zmieru.
Učiteľom naopak treba poďakovať, že neuzavreli s vládou kartel. Ak by Fico peniazmi podmienil lepšie vzdelávanie detí, bolo by to legitímne. Ale jeho ponuka na nekritizovanie vlády je len kúsok od ponuky „Učitelia, vstúpte do Smeru, dostanete dvojnásobok. Spolu by sme dokázali prinútiť tých hore k ústupkom!“
4. „Spomeňte si na vyjadrenia pravice- každý hovorí, že rast minimálnej mzdy znamená zvyšovanie nezamestnanosti.“
Ale čoby. Vôbec nehovoríme, že rýchly rast minimálnej mzdy spôsobuje nárast nezamestnanosti. Keď nezamestnanosť prudko klesá u nás aj u susedov, tak len klesne u nás pomalšie. V dôsledku vplyvu rôznych faktorov, vrátane nenulového vplyvu rýchleho rastu minimálnej mzdy. Napríklad preto, lebo v niektorých odvetviach a regiónoch nezamestnanosť narastie, ale na jej celkovej miere sa to zmenou trendu neprejaví.
Graf ukazuje, že od krízy klesla nezamestnanosť najmenej vo V4 práve u nás:
Okrem krátkeho obdobia vlády Ivety Radičovej, držal v rukách moc v znázornenom období Robert Fico. Prečo by u nás klesla nezamestnanosť najmenej v krajinách V4, keby Fico robil všetko najlepšie? Fico sa nespráva ako štátnik, ktorý rieši problémy, ale prioritne ako produkt politického marketingu. Ukazuje sa napríklad v médiách, keď sa niekde vytvoria nové pracovné miesta a vytvára tak dojem, že to on osobne ich vytvára. Proti všetkým. Fico však nerobí kroky súvisiace so znižovaním nezamestnanosti najlepšie, keďže minimálne vo V4 máme výsledky najhoršie.
5. Robert Fico chce ústavne ukotviť najvyšší vek odchodu do dôchodku.
Pripomeňme si, že v rokoch 2012, 2013 sľúbil Fico formou strategických zákonov, že bude znižovať dlh (dlhová brzda), že starobné dôchodky sa budú zvyšovať iba o dôchodcovskú infláciu a že vek odchodu do dôchodku sa bude zvyšovať podľa toho, ako dlho budeme žiť. To zásadne pomohlo zmeniť naše neudržateľné verejné financie na dlhodobo udržateľné. No a tým pádom mohol Fico 5 rokov míňať, koľko sa mu zachcelo. Keď pomíňal čo sa dalo, zrazu hovorí, že tie sľuby z roku 2012 už neplatia. Vrchnosti, ktorá v tomto prípade zobrala na seba podobu opozície, hovorí, že dlhovú brzdu by sme uvoľniť mali a že starobné dôchodky musíme zorganizovať inak. Tak nech do konca volebného obdobia vráti do verejných financií, čo porozhadzoval.
To Robert Fico prehajdákal peniaze na diaľnice a na dôchodky a teraz sa tvári, že ich on osobne chce ľuďom zabezpečiť. V ťažkom boji proti opozícii.
Keby bolo na Ficovi, iste by sekol dôchodky na dvojnásobok, vek odchodu do dôchodku na 55 a diaľnicu všade. Zákonom. Len v realite tomu zabránil a bráni naďalej.
Robert Fico sa od svojich začiatkov tvári, že bojuje na strane dobrých ľudí proti vrchnosti. Tá na seba berie podobu finančných skupín, pravičiarov, zamestnávateľov, opozície, mimovládok, novinárov, technokratov či analytikov.
V skutočnosti je Fico vrchnosťou, ktorá rozdáva svojim blízkym (niekedy aj voličom) na úkor ostatných. O zväčšovanie toho, čo sa rozdelí, sa stará minimálne. Má len šťastie, že je premiérom v rozpočtovo dobých časoch. A Slovensko má smolu, lebo tie raz skončia a krajina na to pripravená nebude. Bude mať verejný dlh na najvyššej možnej úrovni a prevládajúce presvedčenie, že z ťažkých časov sa dostane ľahko zákonmi a nenávisťou.