Robert Fico na svojom blogu zhodnotil necelý prvý polrok súčasnej vlády. Tá je podľa neho úspešná, podporuje investorov, konsoliduje verejné financie, pripravuje významné zmeny a zvláda predsedníctvo Rady EÚ. Opozícia vraj nemá žiaden pozitívny program a chce len vládu „popraviť transparentmi v parlamente“.
Zareagujem najmä na to, aké „pozitívne“ kroky robila vláda v ekonomike a verejných financiách a k čomu to vedie.
Najprv ale pripomeniem, že uplynulé mesiace sa vôbec nevyznačovali vládnymi riešeniami problémov Slovenska, ale kauzou manipulátorov s vratkami DPH a ich údajne „úbohými životmi“.
Ukázalo sa nielen to, ako sa dá okrádať spoločnosť, ale, a to je najhoršie, že dlho a usilovne budované demokratické inštitúcie momentálne nielen, že nepomáhajú prípad vyšetriť, ale priamo tomu bránia. Ako za diktatúry. Nehovorí to len opozícia, ale napríklad aj významný nemecký týždenník Die Zeit: „Slovensko je na pokraji diktatúry: Slovensko riadi veľká neliberálna koalícia, v ktorej ľavica a pravicoví endo-nacionalistickí radikáli spolu udávajú tón a rozdeľujú krajinu.“
Teraz k tomu, čo sa dá vyčítať z krokov, ktoré v ekonomike a verejných financiách Fico reálne robí a nerobí, nie z toho, čo hovorí.
Ako Willie Sutton
Slávny bankový lupič vraj odpovedal na otázku, že prečo vykrádal banky, takto: „Lebo sú tam peniaze“. Robert Fico pokračuje aj po marcových voľbách v politike žmýkania peňazí tam, kde sa dajú najľahšie zobrať, nie tam, kde je to najlepšie pre ekonomiku a občanov.
Napríklad nízkopríjmové domácnosti zaplatia za vodu o 18 eur viac než doteraz. V dôsledku novej platby za vodomer. Ako keby sme museli platiť paušál za to, že máme v dosahu autobusovú zastávku, bez ohľadu na to, či a koľko ju využívame.
Vláda tiež chce zdvojnásobiť sadzbu odvodu pre regulované spoločnosti. Prilepší si tak o 76 miliónov eur. U všetkých dotknutých spoločností môžeme reálne preto očakávať nárast cien pre zákazníkov oproti úrovni, ktorú by dosiahli bez tohto navýšenia. Bude to v odvetviach energetiky, poisťovníctva, verejného zdravotného poistenia, elektronických komunikácií, farmácie, poštových služieb, dopravy, verejných vodovodov a kanalizácií, leteckej dopravy či poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Všetky dotknuté sektory pritom reguluje štát a má ich regulovať tak, aby firmy dodali ľuďom tovary a služby s najlepším pomerom ceny a úžitku. Ak to štát takto nerobí, nech sa v tom zlepší. Tam má Fico priestor pre užitočné kroky.
Ak to tak štát ale robí a regulácia funguje, potom je hlúposť rozbíjať ju osobitným odvodom. Ak majú regulované firmy podľa vlády neprimerane vysoký zisk, nech regulátor zabezpečí pokles ceny a nárast kvality.
Osobitný odvod prinesie úplný opak, zdraženie a pokles kvality. Vláda to robí len preto, lebo vie, že u regulovaných, teda zväčša dominantných producentov si ľudia nemôžu veľmi pomôcť, nemôžu prejsť k reálnej konkurencii a musia sa nechať štátom vyžmýkať.
Politika „brania peňazí tam, kde sú“, prináša okrem sociálnych aj dva významné ekonomické problémy, ktoré sa, samozrejme, na konci dňa premenia na sociálne.
Po prvé, deformuje rozhodovanie. V dôsledku odvodu a následného zdraženia (ktoré vláda potrebuje, lebo nereformuje a plytvá) si domácnosti nezabezpečia poistenie, zdravotnú starostlivosť či pripojenie na internet v takom množstve, aké by si dovolili pri normálnych cenách.
Po druhé, tam, kde je doterajšia regulácia štátu správna, povedie osobitný odvod k zníženiu ponuky pod inak udržateľnú úroveň. Telekomunikačný operátor predsa nebude investovať do rozšírenia siete, keď vie, že zisky z neho mu vláda zoberie, len čo sa objavia.
Ako Bonaparte
Napoleon Bonaparte bol jedným z tých, ktorí zvládli politiku rozdeľuj a panuj. Rozbitím spoločnosti na malé skupinky postavené proti sebe. Tak, aby sa nedokázali spájať a vytvoriť alternatívu k vládnej moci. Tak, aby boli na nej závislí.
Podobne to robí aj Robert Fico. Riadi krajinu podľa hesla „Rozdeľuj, reguluj a panuj“. Dokonca sa hovorí, že po marcových voľbách už ostali v opozícii len tí, ktorí nemajú od Fica podiel na koláči. Nejde pritom len o vratky DPH či eurofondy, ale aj o stovky rôznych výnimiek, ktoré ľuďom a firmám vláda môže dať a keď chce, môže ich aj odňať.
Na prvý pohľad to síce vyzerá, že Fico ľudí spája, je to ale naopak: Napríklad prideľovanie daňových výnimiek ľudí nespája, ale rozdeľuje. Vyvolení ich dostanú na úkor ostatných. To, čo ľudí spája je rovná daň bez výnimiek. To isté platí pre ochranu vybraných firiem pred konkurenciou pomocou regulácie, ako napríklad v prípade gastrolístkov.
Reguluj a panuj
Aktuálne vláda podáva špičkový horolezecký výkon pri dosahovaní byrokratického a cenového vrcholu na trhu s vodičskými preukazmi. Autoškoly budú musieť napríklad nakúpiť do áut identifikačné zariadenia, aby bolo možné monitorovať, či budúci vodiči naozaj chodia na povinné jazdy. Budú musieť využívať vlastnú kanceláriu, pracovnú silu, autocvičisko. Zmeny prinesú rast ceny za autoškolu asi o 100 eur.
To všetko vraj preto, lebo mladí vodiči nevedia dobre jazdiť. Hm. Podľa správy Európskeho observatória bezpečnosti cestnej premávky sú ale najčastejšími príčinami nehôd mladých vodičov nedostatočné sledovanie cesty, vplyv rôznych látok alebo stresu a rozptyľovanie. Prieskum spoločnosti Ford na vzorke 6500 mladých Európanov ukázal, že až 43 percent mladých vodičov písalo počas jazdy textové správy, 36 percent telefonovalo alebo chatovalo, 16 percent nemalo zapnuté bezpečnostné pásy, 11 percent sledovalo za jazdy video alebo televízny program. Až 57 % mladých vodičov priznáva, že jazdia bezpečnejšie, keď sú v aute s rodičmi alebo starými rodičmi, a 41 % priznalo, že viac riskujú, keď majú v aute priateľov.
Príčiny vyššej nehodovosti mladých teda nevyrieší lepší monitoring, autocvičiská a kancelárie. Vyzerá to tak, že vláda iba zabezpečí väčším autoškolám ochranu pred tými menšími, štátnym kontrolórom celoživotné džoby a mladí vodiči budú chatovať za jazdy aj naďalej. No a ďalšia služba bude drahšia. Zaradí sa tak medzi množstvo podobných, pri ktorých si okrem nich kupujeme aj zbytočnú byrokraciu.
Rozdeľuj a panuj
Ficova vláda zaviedla do daňového systému daňovú výhodu, tzv. superodpočítateľnú položku na vedecký výskum. Na základe opozičného pozmeňujúceho návrhu sa dosiahlo aspoň to, že firmy musia svoje vedecké projekty zverejňovať (Beblavý, Jurzyca).
Toto leto sa tak stalo po prvý raz. Keďže zákon nedefinuje, čo si má daňový úrad predstaviť pod výskumom, zverejnené ciele projektov vyzerajú aj takto: „Projekt je primárne zameraný na analýzu regionálneho trhu, v ktorom už má naša spoločnosť pôsobnosť, expresnejšie získavanie spätnej väzby po dosadení nového produktu na tento trh a teda reálne vykalkulovanie návratnosti investícií vynaložených na technologické, marketingové a personálne zdroje.“
Ide teda o aktivitu, ktorú si robí každá firma aj bez toho, aby si myslela, že robí vedecký výskum. Len vláda Roberta Fica asi vie, kto si daňovú výnimku naozaj zaslúži a kto nie.
Predsedníctvo a deficit
Podľa Fica jeho vláda úspešne zvládla „vstup do predsedníctva“, „posun v téme migrácie“ a za úspech považuje aj to, že „sa bude samit Únie konať výnimočne mimo Bruselu“.
Dá sa pochopiť, že výjazdové zasadnutia vlády (aj tej v Bruseli) majú svoj marketingovo-politický význam. Ale považovať ich za výsledok práce sa asi dá len vtedy, keď politik verí, že jeho prácou je výhradne marketing. Žiadne riešenia problémov.
Predseda sa pochválil aj vývojom verejných financií. Ak už sa tak chváli predsedníctvom, mohol čo-to povedať aj na adresu krajín, ktoré majú vysoké deficity verejných financií a najmä na adresu Komisie, ktorá im to toleruje.
No a keď už Fico predsedá de facto aj Českej republike, tak si mohol všimnúť, že na rozdiel od Slovenska, ráta tamojšia centrálna banka s budúcoročným prebytkom verejných financií. Tento rok očakáva deficit 0,1 percentný a na rok 2018 majú mať susedia prebytok 0,3 percenta HDP. Na ďalšiu krízu budú Česi zrejme pripravení lepšie, než my.
Slovensko si neplní ani vlastné plány znižovania deficitu, vyrovnaný rozpočet Fico posunul až tak, že oficiálne čísla o ňom budú dostupné až po voľbách 2020. Vláda nevyužila dobrý vývoj svetovej ekonomiky na reformy, teraz preto musí plátať dieru v rozpočte trma-vrma zdražovaním.
Robert Fico smeruje k posilňovaniu moci, k vysávaniu ekonomiky a k populizmu oveľa viac, než je pre krajinu zdravé. O to menej sa venuje ozajstným riešeniam problémov Slovenska. Napríklad takým, ktoré opozícia prezentovala v parlamente už aj v tomto volebnom období.