Čože je to päťdesiatka. Treba si zaspievať na jej oslave. Aj preto, aby sme v ten deň nemysleli napríklad na štatistiky o vývoji zdravotného stavu Slovákov vo vyššom veku v porovnaní so zahraničím. Vek aj tak nezastavíme.
V podobnom duchu odznela aj prezentácia predpokladaného deficitu verejných financií za rok 2015. Vláda vníma výsledok pozitívne, hoci opäť zrejme nesplní sľub. Namiesto plánovaného deficitu 2,49 % HDP predpokladá momentálne deficit vo výške 2,6 % HDP. Pripomeňme si, že na začiatku vládnutia, v roku 2012 sľubovala Ficova vláda deficit na rok 2015 v rozpočtových východiskách 1,7 % a v schválenom rozpočte 1,9 % HDP. Ale čože je to deväť desatiniek? Najmä ak „stojí za to žiť len pre ten dnešný deň“.
Lenže už aj dnešok nám dáva ochutnať pocit, ktorý nás čaká v budúcnosti v dôsledku toho, ženemáme udržateľné verejné financie. Napríklad medziročné zvýšenie dôchodkov o nedôstojných 19 desatiniek, či medzinárodné porovnanie platov učiteľov. Ak by nám prognózy naznačovali, že bude lepšie, dala by sa radosť z dnešných výsledkov verejných financií pochopiť.
Ale nie je to tak.
Vieme, že verejné financie máme oficiálne neudržateľné. Zo štúdie Európskej komisie Ageing Report 2015 pritom vyplýva, že našich dôchodcov závislých na prvom pilieri čaká aj tak chudoba. Že tohtoročné slabé zvýšenie dôchodkov je len začiatkom dlhodobého zhoršovania. Kým dnes tvorí priemerný starobný dôchodok vysoko nad 40 percent priemernej mzdy, tak minimálny starobný dôchodok tvorí v súčasnosti asi 33 percent priemernej mzdy. Z tabuľky vyplýva, že nás minimálne dôchodky z prvého piliera čakajú všetkých, a to už čoskoro a nadlho.
| 2013 | 2020 | 2025 | 2030 | 2035 | 2040 | 2045 | 2050 | 2055 | 2060 |
| 45,7 | 41,6 | 37,6 | 34,8 | 33,7 | 33,2 | 32,5 | 32,2 | 32,5 | 33,3 |
Z oficiálnej štúdie Európskej komisie Ageing Report 2015 vyplýva aj to, že verejné výdavky, ktoré súvisia so starnutím, budú do roku 2060 výrazne rásť. Kým dnes to je spolu necelých 18 % HDP, v roku 2060 to bude 21,5 % HDP. Pokiaľ nespravíme zásadné reformy, budeme musieť usporiť každý rok miliardy eur navyše. Nezdá sa teda, že verejné financie máme v stave, ktorý by dlhodobo umožňoval rast platov učiteľov, a to ani napriek poklesu počtu detí. Výdavky na vzdelávanie ako percentuálny podiel na HDP budú pri nezmenených politikách dlhodobo klesať. V skutočnosti však budú musieť pravdepodobne klesať ešte viac, ako predpovedá Európska komisia:
| 2013 | 2020 | 2025 | 2030 | 2035 | 2040 | 2045 | 2050 | 2055 | 2060 |
| 3,4 | 3,2 | 3,2 | 3,1 | 2,9 | 2,8 | 2,8 | 2,8 | 2,9 | 2,9 |
Ale vláda sa rozhodla pokračovať v štyroch zásadných systémových chybách, ktoré treba čo najskôr napraviť.
- Rozdáva peniaze dnes preto, aby jej rástli preferencie. Každé veľkoryso rozdané euro nám v budúcnosti bude chýbať v životne dôležitých oblastiach. Áno, aj vlaky „zadarmo“ je už vidno v príjmoch dôchodcov.
- Nezvýšila efektívnosť verejnej správy systémovo tak, aby spoločnosť dostala späť maximum možného. Na príklad v zdravotníctve, ale aj v prokuratúre. Nezačala vo veľkom merať kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy, nemohla preto ani systematicky zvyšovať jej efektívnosť.
- Neznížila dane tak, aby sa zrýchlil rast ekonomiky. Ale ani tak, aby si ľudia mohli odložiť viac na starobu. Príbeh vlád Roberta Fica totiž jasne ukazuje, že Slovensko je krajinou, v ktorej hrozí, že ak si ľudia nasporia na starobu peniaze v systéme, ktorý je pod kontrolou štátu, tak sa im ľahko stane, že im tie peniaze štát zoberie a dá im za ne sľuby. Tak, ako to Robert Fico urobil s druhým pilierom. Preto jedinou istotou zabezpečenia na starobu je vyšší čistý príjem a odkladanie jeho časti. Teda nižšie dane a odvody.
- Nevyužíva mimoriadne pozitívne pôsobenie vonkajších faktorov na zásadnejšie zníženie verejného dlhu, ktoré by uľahčilo život v budúcnosti. Napríklad nízke ceny ropy, kvantitatívne uvoľňovania, nízke úroky, vysoký hospodársky rast u obchodných partnerov.
Vek nezastavíme. Ani po päťdesiatke. Ale plytvanie verejnými, teda našimi zdrojmi zastaviť môžeme. Tak, aby sa tu dlhodobo oplatilo pracovať, podnikať a žiť.