Sestričky po štyroch rokoch neúspešného vyjednávania podávajú hromadne výpovede aj pre nízke mzdy, dôchodky z prvého piliera budú nižšie, učitelia protestujú proti zníženiu rozpočtu na školstvo a Smer chce v tejto situácii navýšiť peniaze na verejný poriadok a bezpečnosť. Premiér si opäť vybral tému presne tak, ako mu to káže cynická časť pravidiel politického marketingu. Jeho tvrdenie, že utečenecké kvóty nič nevyriešia, nikto u nás nevyvráti a ani sa o to nikto nepokúša.
Čo na tom, že podľa publikácie OECD Health at a Glance 2015 je u nás miera úmrtnosti na cerebrovaskulárne choroby trikrát vyššia než vo Francúzsku a miera úmrtnosti na ischemické choroby srdca je u nás dokonca viac než deväťkrát vyššia než vo Francúzsku.
Bez väčších diskusií a záujmu premiéra u nás zomiera oproti Francúzsku ročne na tieto choroby viac ľudí než na teroristické útoky, a to nielen vo Francúzsku za tento rok, ale v celej západnej Európe a za dekádu. Hoci by sa tie čísla zbližovali, teda hoci by to aj bolo tak, že choroby vieme liečiť čoraz lepšie a hrozba terorizmu narastá, aj tak sú nekonečné diskusie o problémoch, v ktorých sa ďalej neposúvame pre Slovensko… minimálne luxusom.
Nie je ľahké rozumne sa rozhodnúť, aký podiel verejných financií dať na ochranu verejného poriadku a bezpečnosť, aký na vzdelávanie, aký na zdravotníctvo a iné oblasti. Pokúšať sa o to však musíme. Aj bez premiéra, keď má iné starosti. Celkom rozumnú pomôcku (samozrejme, že nie dokonalú) pred pár rokmi vymysleli na Inštitúte finančnej politiky.
Vzali čísla Eurostatu o tom, na aké funkcie štátu idú v jednotlivých krajinách verejné zdroje, a porovnali tie naše s priemerom krajín V4, Európskej únie a takzvaných Smart Countries, teda európskych krajín, ktoré obsadzujú najvyššie priečky v rebríčku OECD podľa kvality života. Keďže momentálne táto pomôcka (volá sa COFOG kalkulačka) aktualizovaná nie je (lebo Fico vie, kam treba dať peniaze, aj bez analýz), s asistentom sme ju vyplnili najnovšími údajmi, zohľadnili zmeny v rebríčku OECD a dospeli k zopár postrehom, ktoré sú zaujímavé aj z hľadiska dnešnej verejnej diskusie.
Tak napríklad výdavky na „Verejný poriadok a bezpečnosť“, ktoré chce momentálne vláda zvýšiť, u nás tvoria osem percent z celkových výdavkov verejných financií. Naši susedia z V4 vydávajú na túto funkciu štátu len 4,6 percenta a EÚ 3,7 percenta verejných výdavkov. No a tie európske krajiny, v ktorých sa žije podľa rebríčka OECD najlepšie, dávajú na ochranu verejného poriadku len 2,9 percenta z celkového objemu verejných financií:
Ešte aj keď si porovnáme podiel výdavkov na verejný poriadok na HDP, vychádza Slovensko suverénne najvyššie. To je už čo povedať, pretože celkové výdavky verejných financií majú u nás na HDP nižší podiel než u porovnávaných skupín krajín:
Zdroj: Eurostat (COFOG). Údaje sú za rok 2013. Smart Countries:
Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko, Švédsko, Island, Fínsko.
Z hľadiska tej časti verejnej diskusie, do ktorej sa predseda vlády nezapája, sú tiež zaujímavé minimálne dve ďalšie porovnania.
Po prvé, občianski aktivisti sa v ostatných týždňoch dostali do polemiky s ministerstvom školstva o tom, či zaostávame vo financovaní vzdelávania za Európskou úniou. Ministerstvo tvrdilo, že nie. Vychádza to tak aj z našej tabuľky, ale vychádza z nej aj to, že za špičkovými krajinami zaostávame stále výrazne: kým Smart Countries dávajú na vzdelávanie 6,4 percenta z HDP, Slovensko dáva päť percent, teda asi o jednu pätinu menej.
Po druhé, druhá z dvoch položiek, v ktorých sme prebili všetkých vo všetkom, je zdravotníctvo. Teda sektor, v ktorom po pár rokoch opäť hrozí, že ak sa niečo neurobí s platmi, môžu umierať pacienti vo veľkom. Niekde je chyba.
Aj toto by si mohol premiér všimnúť, vystúpiť z debaty, ktorá posúva dopredu len jeho a jeho stranu, a vstúpiť do debát, ktoré majú šancu posunúť dopredu Slovensko.