Pravda je, že naša ekonomika rastie za Ficovej vlády približne tak ako priemer krajín V4. Treba ale pripomenúť, že relatívne slušný rast je do veľkej miery dôsledkom reforiem zrealizovaných pred začiatkom Ficovej nakrátko prerušenej osemročnej vlády. Reforiem, ktoré fundamentálne zmenili pravidlá v ekonomike a ktoré, bohužiaľ, nenastali v ostatných oblastiach. Na ich zásadnú zmenu nemala vláda dosť času, možno aj politickej sily a nápadov. Čas a silu dostal na osem rokov Robert Fico a o ďalšie štyri sa uchádza.
Keď sa pozrieme na porovnanie neekonomických (nezreformovaných) rezortov so zahraničím, tak vyzerá Slovensko veľmi zle. Najhoršie vari v zdravotníctve, v spravodlivosti či klientelizme. Sú to oblasti, v ktorých mal Robert Fico dosť politickej sily a času na zásadné kroky a v ktorých tieto kroky neurobil, a zdá sa, že ani neplánuje urobiť. Sú to oblasti, v ktorých je vidieť, koľko Fico naozaj robí pre ľudí.
V ekonomike to ešte dostatočne vidieť nie je. Ekonomiku zrejme preto považuje premiér za „z neba“ vyriešenú a tak bývalé reformy nielenže nevylepšuje, ale dokonca rozoberá.
Fico nereformuje, lebo sa hlavne venuje čistému marketingu. Tak čistému marketingu, až mu chýba produkt, ktorý by propagoval. Nech sa páči, príklady z ostatných dní.
„Pán prezident nemá žiadne ústavné oprávnenia ani zodpovednosť za bezpečnosť Slovenskej republiky,“ povedal chybne Robert Fico na adresu hlavného veliteľa ozbrojených síl SR (podľa ústavy SR). Horšie než uvedený omyl je, že touto kritikou považuje za zodpovedanú otázku médií, aké kroky má pripravené na riešenie problémov zdravotníctva. Tak to aspoň povedal. Výstižná odpoveď. Ledaže by premiér videl súvis medzi našou najvyššou úmrtnosťou na ischemické choroby srdca v OECD a debatami o imigrantoch.
Pred pár dňami povedal toto: „Vyvrátili sme pravicovú demagógiu, že ľavicové strany nie sú schopné dobre hospodáriť.“ Ponechajme bokom debatu o tom, že SMER-SD nie je ľavicová strana. Horšie je, že svoj postreh odvodil Fico z informácie, že na hotovostnej báze hospodáril štát lepšie, než to v rozpočte predpokladal. Zopakovala sa tak presne situácia z minulého roka, kedy sa vláda tiež chválila nižším než plánovaným hotovostným schodkom, no nakoniec sa ukázalo, že definitívny deficit verejnej správy bol horší než predpoklad. Pokojne môžeme tento premiérov omyl považovať za jeho odpoveď napríklad na otázku, aké konkrétne kroky urobí Slovensko na zníženie verejného dlhu a aké na to, aby sa príjmy a výdavky verejných financií konečne aspoň vyrovnali.
Marketingovo atraktívny vianočný čas využil premiér aj na štedré financovanie reklamy o dobrých správach. O tom, čo všetko sa podarilo vyfinancovať z eurofondov. Ak toto mal byť obrázok spolupráce vlády s médiami po voľbách, tak „dobré správy“ budú pred voľbami 2020 asi už aj na blogoch.
Kým sa tak stane, ponúkam popis dvoch problémov a konkrétnych riešení z ekonomického programu SaS Agenda 2020 (takých je v ňom 150):
Prvý. Denník N (19.12.2015): „Daniari zvyknú kontrolovať podnikateľov aj viac ako rok a potom im povedia, že vlastne nič nezistili. Daň z pridanej hodnoty (DPH) im vrátia po niekoľkých mesiacoch, ale úrok za to, že im zadržali na niekoľko mesiacov peniaze, neplatia.“
Agenda 2020 (ekonomický program SaS, jún 2015): „Daňový úrad bude môcť zadržiavať DPH v dôsledku prebiehajúcej daňovej kontroly max. 4 mesiace, pričom doba na výkon daňovej kontroly ostane aj naďalej jeden rok. Ak neboli zistené pochybenia vedúce ku kráteniu dane, bude DÚ povinný od začiatku druhého mesiaca po koniec štvrtého mesiaca zaplatiť dotknutej firme úrok vo výške 15 % (takto nastavený je sankčný úrok voči daňovníkovi, teda vice versa, primerané nastavenie). Prvý mesiac zadržiavanej DPH nebude úročený, a to bez ohľadu na zistenia.“
Druhý. Podľa OECD aj Medzinárodného menového fondu má Slovensko pomerne nízku efektívnosť verejnej správy. OECD (5.1.2016) preto Slovensku odporúča širšie využívanie ukazovateľov jej výkonu.
Agenda 2020 (ekonomický program SaS, jún 2015): „Rozšírime meranie, porovnávanie a zverejňovanie kľúčových ukazovateľov výkonu verejnej správy“.
Jasné, že takéto technické riešenia sa čítajú a počúvajú horšie než jednoduché vyhlásenia o ochrane Slovenska, o tom, ako dobre dopadlo porovnanie málo hovoriaceho čísla o hotovostnom deficite s ešte menej hovoriacim číslom o jeho predpoklade, či budovateľské reklamy o eurofondoch. Ale nepokúsiť sa zviditeľniť rozdiel medzi riešeniami a reklamou bez riešení znamená vzdať sa šance na znižovanie rozdielu medzi kvalitou zdravotníctva v Rakúsku a u nás, medzi úrovňou klientelizmu a korupcie v Škandinávii a u nás či medzi mierou nezamestnanosti v Česku (pod 5 %) a u nás (nad 10 %).