Slovensko má vysoký verejný dlh. Nie podľa nejakého blogera, ale podľa ústavného zákona. Zákona, ktorý podporila nielen ústavná väčšina v národnej rade, ale za ktorý argumentovali aj odborníci.
K argumentom na ich strane pridám ešte jeden. Dlh slovenských domácností je približne na úrovni 30 percent hrubého domáceho produktu. Podľa RRZ by sa verejný dlh bez jednorazových príjmov rozpočtu priblížil v roku 2015 hranici 57 %. Inými slovami, na každé euro súkromného dlhu domácností pripadajú na jedného občana ešte takmer dve eurá verejného dlhu. Nezdá sa, že by to tak bolo kvôli tomu, žeby štát vedel hospodáriť s peniazmi takmer dvakrát efektívnejšie než domácnosť. Stačí čítať noviny, netreba ani veľmi pozorne. Skôr je to tak preto, lebo ľudia, ktorí si vzali súkromný dlh vedia, že ho budú musieť splácať, kým ľudia, ktorí si vzali verejný dlh vedia, že ho nebudú musieť splácať.
Namiesto toho, aby vláda využila zhodu priaznivých okolností na zníženie vysokého dlhu, peniaze rozdala. Napríklad na balíčky. So zdôvodnením, že je ľavicová. Ako keby ľavicové vlády mali právo v zlých časoch zadlžovať krajinu a v dobrých dlh neznižovať. Historickú šancu, ktorú sme mali v dôsledku zázračne nízkych úrokov, rozprávkovo vysokých eurofondov či napríklad nízkych cien ropy, sme na zníženie dlhu nevyužili.
Naopak, už dva roky rozbieha premiér s voličmi hru, v ktorej akoby vyhrával každý. Volá sa jazda z kopca bez brzdy a vyzerá asi takto: Chceli by ste, aby vám dodávatelia poskytovali vratky? Napríklad za plyn? Mali by byť lyžovačky dotované? Mali by byť vlaky zadarmo? Účty v bankách tiež? Potrebujete nový štadión? Chceli by ste vyššiu mzdu? Chceli by ste toto všetko a ešte oveľa, oveľa, oveľa viac? Nečakajte viac na Džina z Aladinovej lampy ani na Bruca všemohúceho. Volajte predsedu vlády SR.
Teraz sa ale ukazuje (čerstvo napríklad Európska komisia), že v roku 2017 budeme mať aj v dôsledku Ficových dvoch balíčkov vyšší štrukturálny deficit než v roku 2013, že nominálne bude päťkrát vyšší než sľubovala naša vláda a že sa do roku 2017 ani približne nedostaneme z trestnej lavice ústavného zákona o dlhovej brzde.
Už aj premiérovi je jasné, že začínajú chýbať financie nielen na marketingové rozdávanie, ale aj na efektívne výdavky. Vláda začína preto meniť rétoriku. Minister financií a šéf Inštitútu finančnej politiky nezvyknú púšťať na verejnosť informácie len tak, aby reč nestála. Ak v priebehu niekoľkých dní zverejnia obaja rovnakú informáciu, má to určite význam. Obaja považovali za potrebné povedať, že „prípadný silný investičný program je legitímnym dôvodom mať dočasne vyšší deficit verejných financií“. Inými slovami, že sme si síce na Slovensku povedali ústavným zákonom, že sa nesmieme ďalej zadlžovať, ale ešte chvíľu by sme s tým nezadlžovaním mohli počkať. Kým neuzavrieme zmluvu na obchvat Bratislavy. Napríklad.
Vláda evidentne skúša politickú priechodnosť vyradenia dlhovej brzdy, hľadá teda možnosti ďalšieho rastu dlhu a deficitu. Pomáha jej pritom, keď si verejnosť môže vypočuť vodičov stojacich v dopravnej zápche a hnevajúcich sa na každého, kto chce preverovať efektívnosť investícii do diaľničného obchvatu Bratislavy. Dlhovú brzdu ohrozuje napríklad aj to, že sa ľudia začínajú rozčuľovať nad tým, ako je možné, že dôchodky na budúci rok takmer vôbec neporastú, keď mzdy porastú nominálne o tri percentá.
Lenže ľudia sa rozčuľujú na zlej adrese. Na diaľnice, prípadný systematický rast dôchodkov a ďalšie (akokoľvek efektívne) ciele nechýbajú peniaze preto, lebo nám dlhová brzda bráni ďalšiemu zadlžovaniu, ale preto, lebo posledné peniaze, ktoré v štátnej pokladni boli, minul Robert Fico na zvýšenie svojich šancí vo voľbách 2016. Takto to samozrejme Fico voličom vysvetľovať nebude. Preto sa bude pokúšať o jazdu bez dlhovej brzdy. Na odbrzdenie ale potrebuje ústavnú väčšinu, ktorá by mu v parlamente umožnila zmenu zákona o dlhovej brzde.
Ak Ficovi opozícia umožní uvoľnenie dlhovej brzdy, tak mu schváli rast verejného dlhu na účely politického marketingu. Nie na rozumné investície do budúcnosti Slovenska. Rozumné investície Fico pochoval pod hrubú vrstvu balíčkov. To si treba jasne povedať a ustáť to. Ak nie, tak si držme klobúky. Čaká nás jazda z kopca bez brzdy.