Robert Fico sa vo svojom komentári pustil do kritikov jeho vlád. Pomohol si pri tom nedávnou správou OECD o Slovensku. „Je čas vyčistiť si okuliare, páni!“, napísal.
V texte sa snažil presvedčiť čitateľa, že Slovensko je ekonomickým tigrom aj za jeho vlád a že je to jeho zásluhou. Pripúšťa síce, že jeho úspechy nedokážeme „pretaviť do rýchlejšieho tempa zvyšovania životnej úrovne“, ale hneď aj píše, že vie, ako na to.
K jeho samochvále stavu verejných financií len toľko: Robert Fico vždy rád rozdával viac než iní. Tvrdil, že to nie je na dlh. Len peniaze na diaľnice sa popri rozdávaní nedali odkladať. Teraz ich vraj treba stavať na dlh. Vláde chýba minimálne niekoľko miliárd eur. Podľa hociktorého z troch scenárov uvoľňovanie dlhovej brzdy, ktoré tento týždeň predstavil na konferencii Trendu minister financií.
Tiger a nezamestnanosť
Kľúčovým dôkazom toho, že Robert Fico vedel a vie, ako udržiavať nažive ekonomického tigra má byť nízka miera nezamestnanosti, ktorú sa „jeho vláde podarilo dosiahnuť“. Ak chce jej trend porovnávať s Gréckom, Cyprom, či Talianskom, má pravdu. Ale porovnanie s krajinami s podobnou históriou tej našej dopadá naopak.
Koncom roka 2008 sa ešte kríza v miere nezamestnanosti veľmi neprejavila. Môžeme si porovnať, aká bola vo vybraných krajinách miera nezamestnanosti podľa Eurostatu vtedy a aké sú jej hodnoty podľa jeho najnovších údajov. Vo 4. štvrťroku (4Q) 2008 malo Česko mieru nezamestnanosti 4,4 %, vo 4. štvrťroku 2016 (údaj za 1Q 2017 ešte nie sú k dispozícii) to bolo už len 3,6 %. Teda pokles o 18 %. V Maďarsku došlo k poklesu z 8 % na 4,4 %, teda o 45 %. V Poľsku sa situácia zlepšila z 6,7 % na 5,4 % (1Q 2017), o 19 %. Mimochodom, v Nemecku za sledované obdobie poklesla miera nezamestnanosti zo 7 % na 3,8 %, teda o 46 %. Na Slovensku v uvedenom období k poklesu nedošlo. Zmena bola z úrovne 8,6 % na 8,7 % (1Q 2017). S umelým dýchaním z eurofondov.
Naša ekonomika nepochybne slušne rastie a nezamestnanosť slušne klesá. Ale európskym tigrom spred dekády už veru nie sme. Slušná kondícia ekonomiky nevyplýva z Ficových ekonomických reforiem za uplynulých desať rokov (ktorých?), ale z toho, že síce so zraneniami, ale predsa len prežili vlády R. Fica.
Čo hovorí OECD a Eurobarometer
OECD v jednom zo svojich troch hlavných odkazov píše, že máme silný rast ekonomiky. V ďalšom z nich ale píše, že na zvýšenie kvality života ľudí je potrebné zvýšiť efektívnosť verejného sektora.
Ako ukazuje aj článok Trendu, efektívnosť našej verejnej správy je na dne OECD. Teda dane ľudí (napríklad aj tých s minimálnou mzdou) sa v zdravotníctve, školstve, súdnictve, polícii atď. využívajú celkovo tak, že tí, čo ich platia, majú z jedného eura hlboko podpriemerný úžitok.
Treba uznať, že to tak bolo, aj keď kedysi prišiel k moci Robert Fico. Ibaže s tým v priebehu svojich troch vlád nič neurobil. Aj so svojou najsilnejšou stranou. Faktom je, že ani „tí druhí“ s tým nič zásadné neurobili. Lebo čas a kapacitu využili tak, že urobili ekonomické reformy, či zvýšili transparentnosť. Urobili tie reformy, z ktorých Fico ťaží a ktorých výsledky mu umožňujú chváliť sa nimi. Čo je horšie, výsledky starších reforiem mu umožňujú odkladať tie aktuálne potrebné.
Treba uznať aj to, že OECD pracuje s dátami starými aj tri-štyri roky. Mohlo by sa teda zdať, že v skutočnosti sme na tom dnes už lepšie. Lenže dáta OECD dosť presne sedia s názormi našich občanov, ktoré meria Eurobarometer. Vyplýva z nich, že Slováci sú už dlhšie relatívne spokojní s ekonomickou situáciou a veľmi nespokojní so stavom sektorov, ako napríklad zdravotníctvo či školstvo. Aktuálne. Nie pred tromi rokmi.
Za 10 rokov sa v Eurobarometri zdvojnásobil počet tých respondentov, ktorí vidia vzdelávací systém ako jeden z dvoch najväčších problémov, ktorým musí krajina čeliť (z 5 % na 10 %).
Za 10 rokov vzrástol o 14 percentuálnych bodov počet respondentov (z 19 % na 33 %), ktorí vidia zdravotníctvo ako jeden z dvoch najväčších problémov, ktorým musí krajina čeliť. Kým v roku 2006 patrilo zdravotníctvo medzi „priemerne“ dôležité problémy, po 10 rokoch takmer výhradne Ficovho premiérovania je to hneď po nezamestnanosti druhý najvážnejší problém Slovákov.
Ak skombinujeme správu OECD a výsledky prieskumu Eurostatu, vychádza jasný odkaz: Na Slovensku slušne funguje to, čo malo nastavené základné pravidlá už dávno, teda ekonomika. Dnes je preto ekonomický úspech založený viac na ľuďoch a firmách, ktorí a ktoré v nej pracujú, než na vláde.
Nefunguje práve to, čo má stále v rukách vláda z hľadiska systémových zmien a čiastočne aj z hľadiska vlastníctva či riadenia. Teda napríklad zdravotníctvo, školstvo, súdnictvo.
Ficove reformy
V spomínanom komentári Robert Fico sľubuje reformy verejných sektorov. Nespomína pritom zdravotníctvo, ani korupciu či klientelizmus, iba školstvo. Skutočnosť je ale taká, že náš premiér reformy verejnej správy buď odkladá, alebo dokonca priamo blokuje, ako napríklad v rezorte zdravotníctva. V školstve sa už síce posunul do pozície bojovníka proti „prúdu nepoužiteľných absolventov“, ale opozičné návrhy, ktoré by umožnili úspešnosť absolventov merať, odmieta. Bude tiež zaujímavé, ako bude merať efektívnosť sľubovaných rekvalifikačných kurzov, keď nebude mať kvalitné čísla o uplatniteľnosti ich absolventov.
Na boj proti korupcii použil Fico svoj obľúbený trik, skúsil zatiahnuť do spolupráce aj dôležitého kritika – OECD. Odtiaľ ale dostal odpoveď veľmi rýchlo. Má si ju vyriešiť on.
Pokiaľ ide o efektívnosť verejnej správy, dá sa vláde uznať projekt Hodnota za peniaze. Podľa toho, ako premiér hádže do koša návrhy na zefektívnenie verejnej správy, je však aj jeho budúcnosť neistá. Stále neodvolal svoje zásadné slová, že najdrahšia diaľnica je tá nepostavená. Sú v rozpore s myšlienkou hodnoty za peniaze. Tie slová majú logiku ako druhá a každá ďalšia kapurková. Dopady tiež.
Proti princípom Hodnoty za peniaze je napríklad aj dlhodobé neriešenie problému zadlženosti zdravotníctva. Je zbytočné vyrátať efektívnosť dvoch alternatív liečby a podporiť tú efektívnejšiu, keď tá druhá nemá cez dlh obmedzený rozpočet.
Doterajšie vlastné pokusy Roberta Fica v zdravotníctve spočívali v zákaze zisku a v zrušení súťaže v poisťovníctve. Pritom systémy so súťažou sa vo svete ukazujú ako úspešnejšie. Zisk chce premiér zakázať „lebo ľudia povinne odvedú peniaze poisťovni a tá si z nich odkrojí“. Ale to, že ľudia povinne odvedú peniaze na diaľnice, Fico ich pridelí súkromným firmám a tie si z nich odkroja, už mu nevadí. Ak sa odvedené peniaze neminú efektívne, tak je to zle, bez ohľadu, či prídu na účet poisťovne alebo Úradu vlády. Ale kto verí, že efektívne je všetko, čo financuje vláda, tak v oboch príkladoch rozdiel vidieť musí. V každom prípade dlhé roky Fico problémy zdravotníctva (aj v dobrých časoch, keď sú riešenia ľahšie) neriešil.
Keď sa pred vyše dekádou rozhodovalo o dlhodobom hospodárskom raste Slovenska, Fico bol proti takmer všetkým zásadným krokom. Preto sa dá povedať, že ekonomika rastie napriek Ficovi. On z toho len desať rokov politicky a ekonomicky ťaží. Namiesto toho, aby vytváral predpoklady pre ďalší úspešný vývoj krajiny.
Ekonomika je stále dôležitá, ale hlavný strategický problém je už dlho a stále aktuálne efektívnosť verejnej správy. Rovnako ako bol kedysi Fico proti ekonomickým reformám, je aj proti tým, ktoré bolo a je treba robiť po nich.
Za tú dekádu, čo Fico vládne, sme už mohli mať vyriešenú ďalšiu generáciu problémov. Je to nevyužitá šanca Slovenska a jeho občanov. Svoju šancu ale Fico využíva naplno.