Podľa Programového vyhlásenia vlády (PVV) dosiahne Slovensko vyrovnaný rozpočet v roku 2020. Keďže rok 2020 nekončí v súčasnom volebnom období, vláda vyrovnaný rozpočet nesľúbila.
V októbri 2015 som zapochyboval o úprimnosti odhodlania Ficovej vlády dosiahnuť vyrovnaný rozpočet v nasledujúcom volebnom období takto: „V rokoch 2014 a zrejme ani 2015 pritom vláda nesplní svoj vlastný plán znižovania deficitu. Ťažko uveriť, že ho splní v roku 2018…“.
Vládu však zostavili strany, ktoré mali v programoch nulový deficit. Na chvíľu sa tak dalo dúfať, že tentoraz to bude inak. Nebude. Vo vlaku, v ktorom nás Fico vezie do „krajiny zadlženej“, si jeho partneri sadli do posledného vagóna. Užiť si dnešný výhľad. Carpe diem.
Z tohto problému nemôžu obviniť opozíciu ani populisti. Tá je totiž jednoznačne za vyrovnaný rozpočet už v súčasnom volebnom období. Fico sa teda nemusí báť, že by jeho voliči, ktorí si chcú v prvom rade „užiť dňa“, prešli k nám.
Cieľ pripraviť sa na horšie časy je okrem toho deklarovaný ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti, dohodami s Európskou komisiou, mnohými vyjadreniami kľúčových politikov aj nezávislých úradníkov a analytikov. Všetci sú za konsolidáciu. A ešte k tomu všetkému to v tomto prípade dáva aj logiku.
Až sa dá parafrázovať: Vyzeralo to ako nulový deficit, kvákalo to ako nulový deficit, chodilo to ako nulový deficit, ale je z toho zasa len diera v rozpočte.
Prečo sa teda do Programového vyhlásenia vlády dosiahnutie nulového deficitu počas tohto volebného obdobia nedostalo? Lebo Ficova hlavná zbraň v politickej súťaži je sľúbiť ľuďom viac než iní a viac než včera. To je istota. No a keďže „viac“ sa dá dosiahnuť buď reformami (a s tými nechce Fico strácať čas a popularitu) alebo vyšším dlhom, ostal mu vyšší dlh.
Keďže ten mu nedovoľuje dlhová brzda, v PVV deklaroval snahu revidovať ju, hoci s ňou pôvodne súhlasil. Chce si opäť kúpiť čas, aby nemusel reformovať. Na zmenu by však potreboval ústavnú väčšinu, teda súhlas veľkej časti opozičných poslancov. Tých, ktorí sú proti zadlžovaniu Slovenska. Ale naozaj proti. Ak vo svojom presvedčení vytrvajú (takmer všetci), ostane premiérovi iba možnosť vrátiť sa k reformám.
Lenže tie mu tradične veľmi nejdú. O dva-tri mesiace uplynie desať rokov odkedy Robert Fico s krátkou prestávkou vládne Slovensku. V sektoroch financovaných alebo aspoň silne ovplyvňovaných štátom v medzinárodných porovnaniach zaostávame.
Aktuálne sa to ukazuje opäť v reštrukturalizácii. Po kauze Váhostav sa opäť rozpráva o tom, že by štát mal pomôcť veriteľom súkromnej firmy, tentoraz Carrefour. Problémy s konkurzmi a reštrukturalizáciami veru Váhostavom neskončili a treba ich riešiť systémovo, nie zákonmi šitými na potreby jednej firmy, ani finančnými injekciami na úkor platcov daní.
Z grafu, ktorým OECD tento rok ilustrovala zlé konkurzné pravidlá v Grécku vyplýva, že Slovensko ich má ešte horšie než Grécko:
Zdroj: OECD Economic Surveys Greece March 2016
Z ďalšieho grafu z tohtoročných zdrojov OECD zasa vyplýva, že Slovensko má najvyššie rezervy vo využívaní financií vložených do verejnej správy:
Zdroj: Public Spending Efficiency in the OECD, Benchmarking Health Care, Education and General Administration, Richard Dutu, Patrizio Sicari, 2016
V súvislosti so zvyšovaním efektívnosti verejnej správy a s reštrukturalizáciou Váhostavu navrhla SaS v minulom volebnom období v parlamente sériu systémových zmien. Neprešli. Stali sa súčasťou úspešného ekonomického programu SaS a na najbližších schôdzach ich predložíme opäť.
Veríme, že tentokrát sa väčšina v NR SR rozhodne lepšie. Na úkor neefektívnosti, na úkor nevymožiteľnosti práva, na úkor nezodpovedných dlžníkov. Nie na úkor tých, ktorí platia dane dnes, ani tých, ktorí budú platiť dane po voľbách. Ponúkame teda pomoc pri riešení problémov, nie pri kupovaní času a popularity peniazmi na dlh.