Sledujem médiá, tak viem, že medzi sviatkami (a v januári) majú v nich byť samé dobré správy.
Pozitívne preto treba chápať aj vyjadrenie ministra práce, ktorý sa pred pár dňami v článku o nezamestnanosti ľudí vo veku 25 – 29 rokov pochválil vytvorením 13-tisíc pracovných miest pre mladých ľudí. A chystá ďalšie kroky.
Nepochybne budú skôr založené na dotáciách než na zmenách systému. Vláda tak opäť potvrdí, že svojou prácou pre ľudí dokáže vytvárať nielen najviac pracovných miest v ekonomike priamo vo verejnej správe, ale dokonca aj v súkromnom sektore. Predtým, než štát vynaloží ďalšie desiatky miliónov eur na vytvorenie „udržateľných“ pracovných miest, pripomeňme si zopár faktov.
Miera zamestnanosti mladých vo vekovej kategórii 25 – 29 rokov bola u nás v 3. štvrťroku 2015 72,9 percenta. V Európskej únii robili mladí o trošičku menej, miera zamestnanosti tam bola približne 72 percent. Vláda musí preto zasiahnuť a chrániť mladých pred mierou zamestnanosti typickou pre trhovú ekonomiku.
Dospelejší ľudia, teda napríklad vo veku od 30 do 34 rokov, mali u nás v rovnakom čase mieru zamestnanosti 73,1 percenta, teda zhruba rovnakú ako tí mladší a takmer o päť bodov pod úrovňou EÚ. Ak platí, že pre kategóriu 25- – 29-ročných musíme vytvárať dotované pracovné miesta, lebo mladí sa u nás ťažko zamestnajú, tak by to malo platiť dvojnásobne aj pre vekovú kategóriu 30 – 34. U nás sa zamestnávajú rovnako ako mladší, v porovnaní s Úniou horšie. Teda mali by byť dotované aj ich pracovné miesta. No a miera zamestnanosti u nás zaostáva za EÚ 28 o nejaké desatinky dokonca aj vo vekovej kategórii 35 – 39 rokov – tip na ďalšie dotácie.
Tým, že budeme pozitívne diskriminovať mladých (malo by to byť zhruba do štyridsiatky), znevýhodníme na trhu práce ostatných. Napríklad ľudí vo veku od 55 do 59 rokov. Tí mali v 3. štvrťroku 2015 mieru zamestnanosti nižšiu než prvé dve spomenuté vekové kategórie, 70,7 percenta. Takže treba vytvoriť pracovné miesta aj pre nich.
Uvedené fakty sú platné bez ohľadu na to, či budú mať dotácie na tvorbu miest podobu priamej finančnej pomoci, daňovej výnimky, nárastu pracovných miest vo verejnej správe alebo prídu z Bruselu. Vždy budú niekde inde chýbať – môže sa zazdať neprajníkom. Dobrou správou je, že chýbať nebudú.
Tridsiatnikom miesta zaplatia cez vyššie dane päťdesiatnici, päťdesiatnikom tridsiatnici, všetkým finančne pomôžu dôchodcovia cez slabú valorizáciu dôchodkov a všetci to vrátime dôchodcom cez vlaky zadarmo.
Vláda takto chráni Slovensko pred nedostatkom peňazí aj v iných oblastiach. Futbalistom zaplatia štadióny matky s deťmi a im zasa zaplatia nové škôlky futbalisti. Etablované firmy podporia vznik startupov a za odplatu začínajúce podniky zasa pomôžu tým etablovaným tak, že pri vysokých daniach a odvodoch ani nevzniknú. Lacnejšie jedlo s nižšou sadzbou DPH zaplatia bohatí chudobným. A chudobní zas za odplatu zaplatia lacné jedlo bohatým. Všetci všetkým potom zaplatíme zdravotnú starostlivosť potrebnú pre tých, ktorí sa stravujú nezdravo. Dotované detské lyžiarske zájazdy zaplatia chudobným deťom bohatí rodičia a bohatým deťom zasa chudobní rodičia. Európska únia nám pomôže cez eurofondy, my zas pomôžeme jej cez Grécko.
Na konci reťazca možno ostanú zamestnaní alebo podnikajúci štyridsiatnici, ktorí nečerpajú eurofondy a nemajú daňové ani odvodové výnimky či schránku. Ale iba kým ich ostatní z trhu práce nevytlačia. Možno už po marci. Potom sa naplní text piesne z filmu Cisárov pekár a pekárov cisár:
Když všichni všechněm všechno dáme, tak budem všichni všechno mít dohromady. Kto film videl, vie, ako dobre v ňom táto správa vyznela. Kto zažil realitu, môže dúfať, že ozaj dobré správy prídu v marci.