SaS predložila do parlamentu, tak ako to sľúbila pred voľbami, svojich 40+ návrhov zákonov, ktoré by zlepšili fungovanie ekonomiky, znížili nezamestnanosť a zvýšili platy. Nie dotáciami z eurofondov, ale nastavením pravidiel, ktoré by Slovensku ostali aj potom, čo bruselská baňa na peniaze niekedy po roku 2020 vyschne. Vládna väčšina však všetky naše zákony okrem jedného odstrelila. Mimochodom, v rozpore so svojimi dohodami, ktorými naznačovala, že dobré návrhy podporí bez ohľadu na to, ktorá strana ich predložila.
Od vládnej koalície sme dostali kritiku za to, že postupujeme ideologicky. Niekedy bola snaha aj o vecnú kritiku, ale úplne seriózne sa ťažisko koaličných výčitiek zameralo na argument, že naše návrhy nemôžu byť prijaté, lebo sme „za nimi vopred neprišli a nedohodli sa“. Tento postoj dokonca zdôvodňujú aj na blogoch. Napríklad tu, s názvom „Ďalší špinavý kšeft v parlamente“, podľa ktorého sa zákony v NR SR majú presadzovať práve cez dohody poslancov naprieč straníckym spektrom.
Podľa koalície nestačí predložiť návrhy do parlamentného prvého čítania, ale treba ich najprv prediskutovať v tripartite aj s vládnymi stranami. Až potom je to, podľa nich, poctivá práca.
Aspoň vidno, kto je tu systémová a kto protisystémová strana. Systém máme predsa postavený na parlamentnej demokracii a tá je založená na súťaži politických strán. Nie na ich kartelovom prepojení.
Systém, ktorý demokratická opozícia rešpektuje je založený na tom, že politické strany ponúkajú verejnosti svoje riešenia štandardne buď v opozícii alebo vo vládnej koalícii. Štyri roky súťažia a volič nakoniec rozhodne, kto bol lepší a kto dostane možnosť svoj program realizovať.
Vládne strany si evidentne predstavujú systém tak, že predložíme návrh nielen do tripartity, ale aj do nejakej multipartity, v ktorej budú okrem sociálnych partnerov aj všetky relevantné parlamentné strany. Tam sa o návrhu pozhovárame a dohodneme sa vopred na tom, ktorý bude schválený, ktorý schválime so zmenami a ktorý neschválime. Verejnosť dostane jednotné stanovisko z všemocného monopolného centra. Teda presne tak, ako to nikde na svete nefungovalo a nefunguje dobre, ale práve naopak. Kartelová dohoda v politike má podobný dopad na spoločnosť ako kartelová dohoda v biznise. V biznise je to dokonca trestný čin. Významne totiž škodí spotrebiteľom.
To, čo funguje v politike ako základné pravidlo, je politická súťaž. Samozrejme, našli sa momenty, ako napríklad vytvorenie dlhovej brzdy, na ktorej sa dohodli obe strany (Kažimír, Mikloš) a ktorá je prospešná. Sú to však výnimky.
SaS predložila zákony na prebiehajúcej schôdzi parlamentu presne tak, ako to je dobré pre Slovensko.
Napríklad novely Zákonníka práce zamerané na uľahčenie zamestnávania. Vláda má predstavu prioritne vytvárať pracovné miesta a zvyšovať platy zhora: dotáciami zo štátneho rozpočtu, dotáciami z eurofondov, zákonnými ustanoveniami, ktoré nariaďujú aj súkromným firmám vyplácať vyššie mzdy za zložitejšiu prácu. SaS však verí, že sa udržateľne vytvorí viac miest vtedy, keď sa bude dať ľahšie zamestnávať. Dokonca, keď nezamestnaní sami začnú podnikať. Na nasledujúcom ukazovateli je pekne vidno, či sa u nás vytvárajú pracovné miesta neudržateľne, vládnymi dotáciami zhora alebo zvyšovaním kvality podnikateľského prostredia. Teda tak, že sa aj nezamestnanému oplatí začať podnikať:
Na čom sme sa mali v prípade navrhovaných zmien Zákonníka práce s vládnou koalíciou dohodnúť? Na inej výške mzdy, ktorú musí podľa zákona v súkromnej firme dostať zamestnanec, ktorý „riadi najzložitejšie systémy“? O tom má rozhodovať v mnohotisícoch prípadov úradník z Bratislavy? My predsa veríme, že nie.
Na čom sme sa mali s koalíciou dohodnúť v prípade snahy zrušiť povinné príspevky do Literárneho fondu? Poslanci za koalíciu ich bránili argumentom, že ide o záchranu slovenskej kultúry, dokonca Slovenska ako takého. Opozícia ale vidí, že do Literárneho fondu prispievajú aj všetci koncesionári, teda aj ľudia, ktorí zarábajú minimálne mzdy či dokonca nezamestnaní. No a všimli sme si aj to, že dotácie z neho idú na rôzne účely. Napríklad na podporu zahraničných ciest, na ktorých sú základy samostatného Slovenska postavené asi sotva:
Mexiko -Medzinárodná konferencia „perspektívy mexickej kultúry z pohľadu komparatistiky“
Holandsko – Šieste medzinárodné sympózium o kuvikovi obyčajnom
Rusko – 23. medzinárodný seminár – Interakcia neutrónov s nuklidmi
Kanada – Kongres spoločenských a sociálnych vied Kanady a 30. výročná konferencia kanadských hungarologických štúdií
Taiwan – EATS (The Euro-Asia Tourism Studies Association) inaguračná konferencia – zakladajúca spoluprácu medzi Európou a Áziou v oblasti cestovného ruchu
Malta – 9. svetový kongres o aplikácii polyfenolov
India – prednáškové turné – 1. Medzinárodný kongres spoločnosti Chronomedicína
Niežeby Slovensko nemalo podporovať aktivity, ktoré podporuje tento fond. Lenže nie tak, že ľudia ani nevedia, že sa na ne skladajú a ani tak, že míňanie podlieha veľmi slabej kontrole zo strany verejnosti.
Na čom sme sa mali s vládou dohodnúť v prípade gastrolístkov či potomka socialistického fondu FKSP? My ich navrhujeme zrušiť, koalícia ich chce ponechať. My tvrdíme, že ľuďom škodia napríklad tým, že im znižujú platy, koalícia tvrdí, že ľuďom pomáhajú.
V zásade sme sa dohodnúť nemohli. Lebo sme predkladali v drvivej väčšine úplne iné návrhy, než aké by vládna väčšina chcela schváliť.
Nechceli sme a ani nechceme s vládnymi stranami vytvárať kartel alebo monopol moci a už vôbec nebudeme klopať na vládne dvere a ponúkať Hujerových „pár švestiček…na ukázku ze své zahrádky“.
Opozícia hrala čisto. Všetko, čo sme v prípade našich návrhov mohli urobiť, sme urobili. Zákony vychádzajúce z programu SaS sme do NR SR predložili, hlasovali za ne a informujeme verejnosť, že vládna väčšina ich nechcela a že ak ich chcú voliči, tak aspoň vedia, ako majú najbližšie voliť.