- Či už s eurom alebo bez eura, s veľkým alebo malým dlhom, s rýchlymi alebo pomalými splátkami, v únii alebo mimo nej, v každom prípade sa Grécko nemôže pomýliť, ak bude realizovať približne ten druh reforiem, ktorý aj nám priniesol úspech.
- My sa zasa nemôžeme pomýliť, ak už budeme reagovať iba na skutky, nie na sľuby.
- No a Brusel aj naša vláda by mali zrozumiteľne verejnosť informovať o tom, aké sú podmienky veriteľov a ako ich Grécko plní. Aby sme nakoniec nerozhodovali na základe takých popletených informácií, aké obsahovala referendová otázka Grékom.
- Zástancovia „bezbolestného“ riešenia kríz hovoria, že v čase krízy treba zvyšovať dlh a po jej skončení ho znížiť. Problém je, že vládam sa darí dodržiavať iba prvá polovica tejto predstavy (pozri graf na konci textu). Európska únia by mala v čase rastu razantnejšie tlačiť na znižovanie verejných dlhov. Tak, aby pri ďalšej kríze (určite príde) nemali štáty svoje dlhy na hranici udržateľnosti a nemuseli sa spoliehať na také riešenia, aké vidíme dnes.
Všetky tieto kroky sa dajú zrealizovať aj bez toho, aby bolo treba počkať až sa rokovania s Gréckom vymocú z klbka uzlov, v ktorom sa nachádzajú (a ktovie ako dlho ešte budú). Dva z uzlov vyzerajú asi takto:
Grécko sa zadlžilo. Malo by teda splácať. Ale nie tak, aby naozaj splácalo, pretože to by spomalilo jeho hospodársky rast a následne by nemohlo splácať. A tým by sa zadlžilo ešte viac.
Grécko treba vylúčiť z eurozóny. V ktorej ale môže ostať aj bez povolenia. Tak ako Čierna Hora a Kosovo.
Slovensko sa v strede deväťdesiatych rokov nachádzalo v podobne zložitej situácii. V jednom bode až v takej, že štát nemal na výplatu úradníkov. Za Mečiara. Po zmene vlády sa zrealizovali reformy, ktoré priniesli nielen rekordný hospodársky rast, ale aj pokles dlhu a dvojnásobné platy.
Niektoré z reforiem „slovenského typu“ Gréci už rozbehli, niektoré by mali rozbehnúť. Napríklad liberalizovať trh práce (veritelia rozumne požadujú zníženie odstupného a skrátenie výpovednej lehoty), pokračovať v odbúravaní bariér podnikateľského prostredia (Podľa Doing Business Svetovej banky sa Grécko posunulo v rebríčku z 89. miesta v roku 2012 na 61. miesto v roku 2015 – stále sú ale za nami). Grécko znížilo minimálnu mzdu, primárny aj štrukturálny deficit verejných financií. Malo by viac rozbehnúť transparentnú privatizáciu, liberalizovať trhy s tovarmi a službami, zvýšiť transparentnosť a znížiť klientelizmus.
Mimochodom, ak by Gréci hľadali návod, ako to robiť – teraz máličko preženiem, ale nie veľmi – nájdu ho v novom ekonomickom programe strany SaS Agenda 2020:
Rovná daň z príjmu bez výnimiek, nižšie a jednoduchšie odvody, pružnejší zákonník práce, odbúranie bariér v podnikaní, obmedzenie byrokracie a plytvania verejnými zdrojmi, zníženie korupcie a zvýšenie transparentnosti.
Ozdravné reformy pomôžu dlžníkovi aj veriteľom. Navyše, nielen seba, ale aj suseda je lepšie mať zdravého a bohatého než chorého a chudobného.
Graf: Verejný dlh EÚ začal prudko rásť keď sa naplno rozvinula kríza. Odvtedy buď rastie alebo neklesá, hoci ekonomika rastie. Ak by mali krajiny EÚ nízke dlhy, mohli by sa budúce krízy riešiť oveľa jednoduchšie.
