Robert Fico sa už roky sťažuje, že nemôže poriadne riadiť Slovensko, lebo je všetko sprivatizované. Nikdy mu nebola blízka predstava, že premiér v demokratickej a trhovej ekonomike má napríklad zvyšovať kvalitu podnikateľského prostredia, zaviesť poriadok a transparentnosť do súdnictva, prokuratúry či zdravotníctva. Má skvalitňovať pravidlá a lepšie ich vymáhať. Nie vlastniť a riadiť podniky.
Fico verí, že vláda má veslovať, nie kormidlovať. Ostatných pár dní to ukázal v sérii vážnych prípadov. Jedna ilustrácia jeho myslenia, dve ilustrácie reálnych krokov:
V sobotu na RTVS sa na chvíľu zdalo, že vypadol zvuk. Bolo to tesne po výzve moderátora, aby premiér vysvetlil masám ľudí žijúcich v chudobe a s nízkym príjmom, prečo bolo treba takú drahú prezentáciu slovenského loga. V tomto bode moderátor nehovoril o podozreniach z predraženia. Iba o tom, že na jednej strane sú u nás ľudia v núdzi a na strane druhej dávame stovky tisíc eur na vládnu akciu. Fico bol evidentne zaskočený. Najprv reagoval obvineniami z protislovenskosti, potom tvrdil, že chudoba a prezentácia loga spolu nesúvisia. Sám už dlho hovorí, že „peniaze treba brať tam, kde sú“. Veď práve! Prečo by si platcovia daní a koncesionári RTVS tiež nemohli povedať, že zoberú peniaze tam, kde sú. A z prezentácie loga je jasné, že v rozpočte sú. Ak podľa premiéra platí, že treba brať peniaze „tam, kde sú“, tak sa nemôže čudovať, že občania chcú brať peniaze z rozpočtu pre seba.
Premiér demokratickej krajiny s trhovou ekonomikou sa nemôže riadiť doktrínou, že zoberie peniaze všade, kde práve sú. Tak to robia diktátori. Výsledkom sú chudobné krajiny. Jednoducho sa v nich neoplatí zarobiť a mať peniaze.
Včera Robert Fico ohlásil ďalší posun od kormidlovania k veslovaniu: „Stredné školstvo musí byť centralizované, musí mať jednu hlavu a tou musí byť štát,“…
Premiér sa ide pustiť do riadenia školstva na úrovni krajov. Dopočul sa (až teraz?), že školy nepripravujú absolventov pre potreby trhu. Vyššie územné celky nechcú prispôsobiť stredné školy potrebám trhu, tak im to musí nariadiť on. Zistí si od zamestnávateľov, akých absolventov potrebujú a príkazom nariadi ich prípravu v dostatočnej kvalite a kvantite. Lebo dopyt na trhu (práce) je podľa neho asi najlepšie zistiť rozhovormi zástupcov strany dopytu so zástupcami štátu. Na ozajstnom trhu (aj práce) je ale dopyt určený ako ochota a schopnosť platiť. Keby premiér čítal ozajstné informácie o dopyte, zistil by, že sa od tých rozhovorových významne odlišujú.
Napríklad, že naši zamestnávatelia majú k dispozícii zhruba toľko operátorov CNC strojov, koľko sú ochotní a schopní zaplatiť. Ostatní pracujú za niekoľkonásobnú mzdu v Nemecku. Keby premiér čítal ozajstné informácie o trhu práce, teda napríklad mieru nezamestnanosti a mzdy absolventov stredných škôl, mohol by si porovnať, koľko štát zaplatí za prípravu absolventa a čo z toho spoločnosť má a na základe toho konať. Zmeniť normatívy v prospech perspektívnejších odborov a informovať rodičov, deti či zriaďovateľov o tom, ktoré odbory a školy sa oplatí študovať. Zvyšok nechať na stovkách tisícov ľudí, ktorí by sa v dobrom systéme rozhodli lepšie, než za nich rozhodne premiér. Ak bude pokračovať v ignorovaní trhových informácií, dostaneme sa k tomu, že školy budú pripravovať absolventov podľa aktuálnych potrieb vybraných podnikateľov. Navyše, tieto potreby sa budú zisťovať za peniaze platcov daní a tie dane zaplatia podnikatelia, živnostníci a zamestnanci, ktorí chcú to, za čo sú schopní a ochotní zaplatiť a robia to, po čom je ozajstný dopyt. Preto majú peniaze, ktoré im preto vláda zoberie a dá napríklad tým, ktorí hovoria, že vedia lepšie, čo chce trh, než trh. Takto je to schválené v novom rozpočte.
Premiér stále počúva, a teda aj hovorí o tom, že od roku 1989 naše školstvo nepripravuje dosť kvalifikovaných absolventov. Ponechám bokom komentár o tom, kto a prečo sa asi tak stále sťažuje, že od roku 1989 u nás nič nefunguje. Už to nie je aktuálne. Aktuálne ale je, ako premiér vyhodnotí javy a ich príčiny na trhu práce.
Napríklad, ako je možné, že školstvo dlhodobo nepripravuje dosť kvalifikovaných ľudí na trh práce a súčasne platí, že k nám podľa októbrových čísel ÚPSVaR prišlo 2924 pomocných a nekvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín a že je to najväčšia skupina pracovníkov, ktorí k nám prišli z krajín mimo (EÚ, EHP) s informačnou kartou. Kvalifikovaných pracovníkov a remeselníkov prišlo 254.
Premiér si zrejme myslí, že naše školstvo od roku 1989 zoslablo až tak, že už nevie pripraviť ani nekvalifikovanú pracovnú silu. Zrejme nepripustí, že okrem problémov školstve (nepochybne) máme aj problémy v daniach a odvodoch a že ich výška má tiež celkom významný vplyv na ochotu a schopnosť našincov pracovať.
Ostatné dni ukazujú, že Fico neverí ani tomu čo hovorí trh ústami tvrdých dát, ani tomu, že vyššie dane a odvody pôsobia demotivačne. Verí tomu, že on vie najlepšie, koľko a akých absolventov potrebujeme a že zdrojom väčšiny našich problémov je, že nemá dostatočnú moc, aby svoje znalosti mohol pretaviť do reality.
Vláda v rozpočte významne skresala platby na poistenca. Na liečbu pacientov zaplatí menej. Výpadok v systéme majú kompenzovať vyššie zdravotné odvody. Zdôvodňuje to tak, že je vlastne jedno, či do zdravotníctva prídu peniaze z daní alebo z odvodov, ktoré aj tak majú charakter daní.
No. Nie celkom je to jedno. Doteraz sa občan poistil v niektorej štátnej alebo súkromnej poisťovni a tá zaňho dohodla liečbu u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Liečba bola financovaná zo zdravotných odvodov a platieb štátu na poistenca. Ak bol občan nespokojný prešiel k inej poisťovni alebo aj k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Aj s peniazmi.
Ak chcel premiér systém vylepšiť, mal napríklad poskytnúť verejnosti, ale aj štátu, viac informácií o tom, ako poisťovne a poskytovatelia fungujú a akú kvalitu zabezpečujú. Namiesto toho si len odkrojil desiatky miliónov, o použití ktorých bude rozhodovať on. Centralisticky.
Lebo on vie najlepšie, kam treba poslať peniaze.