Kešový deficit verejných financií

Miliardu vláda neušetrila, nižší deficit spôsobili najmä vyššie príjmy z daní a odvodov, horšie čerpanie eurofondov

Štát hospodáril minulý rok (2016) lepšie, než sám predpokladal. Vidno to z titulkov mnohých médií, aj z „autentického“ videa.

Robert Fico na jeho konci tvrdí, že ľavica je výborný hospodár a dokáže prinášať fantastické hospodárske výsledky, čoho dôkazom sú posledné čísla. Tie hovoria, že štát vlani dosiahol schodok o miliardu nižší, než plánoval.

Zo zverejnených čísel ale nevidno, že by sa hospodárenie vlády s verejnými financiami zlepšovalo.

Rozhodujúcim číslom nie je hotovostný (kešový) deficit štátneho rozpočtu, ale akruálny deficit celého okruhu verejných financií. Ten dosiahol v roku 2013 1,90 mld. eur, v roku 2014 2,04 mld. eur a v roku 2015 dokonca 2,32 mld. eur. Z hľadiska jeho podielu na HDP sa prakticky nemenil a jeho úroveň -2,7 % bola stále blízko trestnej čiary (-3 %).

Z hotovostných čísel sa kvalita hospodárenia s verejnými financiami seriózne hodnotiť nedá. Vidno z nich nanajvýš to, že vláda nie je dobrá v plánovaní. Za rok 2013 sa vláda vo svojich predpokladoch pomýlila o 50 %, za rok 2014 len o 10, za rok 2015 znova o 50 %.

Prečo nie je hotovostný deficit štátneho rozpočtu dôležitým číslom pre hodnotenie hospodárenia vlády (ani) za rok 2016? Z dvoch zásadných dôvodov.

Prvým je to, že hotovostné údaje neobsahujú príjmy a výdavky, ktoré patria do roka 2016, ale ešte sa nezrealizovali. Veľmi dobre to vedia aj v Smere. Jeho ministri financií to aj niekoľko krát verejne hovorili, a to najmä v časoch, keď bol hotovostný deficit vysoký.

Druhým dôvodom je, že nie deficit štátneho rozpočtu nám vytvára sekeru, ktorú raz budeme musieť zaplatiť, ale rozhodujúci je deficit celkových verejných financií. Za ten je vláda zodpovedná a podľa neho je aj hodnotená Radou pre rozpočtovú zodpovednosť či Európskou komisiou.

Osobitnú pozornosť si zaslúži výlet do histórie vládou prezentovaných kešových čísel. Zaslúži si to nie z ekonomického, ale politicko-marketingového hľadiska:

Vyvrátili sme pravicovú demagógiu, že ľavicové strany nie sú schopné dobre hospodáriť, uviedol premiér Fico.“ Presne tými slovami sa premiér chválil, že štát dosiahol o miliardu nižší deficit oproti plánu, aj predminulý rok (2015). Teda pred rokom tu bola navlas rovnako krásna situácia.

„Fantastický“ výsledok dosiahla vláda aj rok predtým (2014), keď sa chválila, že hotovostný schodok štátneho rozpočtu bol o pol percenta HDP nižší, než predpokladal plán.

No a výsledky hospodárenia štátu za rok 2013 ohlásili Fico s Kažimírom takto: „Na deficite štátneho rozpočtu sme ušetrili 1 miliardu eur.

Podľa mediálnych vyhlásení vlády máme teda za sebou štyri roky fantastických úspechov v hospodárení štátu s verejnými financiami. Z toho sa údajne trikrát znížil deficit o miliardu!

Lenže podľa oficiálnych údajov zo Štátneho záverečného účtu bol kešový deficit štátneho rozpočtu v roku 2013 stále ešte zhruba 2 miliardy eur. V roku 2015 bol 1,9 miliardy eur. Po troch rokoch (z toho dvoch „miliardových“) bol teda deficit nižší približne len o 100 miliónov. Stačí nafúknuť plán a začiatkom každého januára má vláda dobrú správu ako hrom.

Kto neverí domácim zdrojom, nech sa páči, dáta Eurostatu: Podiel deficitu štátneho rozpočtu na HDP bol za ostatné tri takýto: V roku 2013 -2,7, v roku 2014 -2,5 a v roku 2015 -2,6 %.

Za tri chválenkárske roky dosiahla vláda v kešovej realite štátneho rozpočtu (jednej zo súčastí verejných financií) veľmi malý posun a pochvaly za dobré hospodárenie si vôbec nezaslúži.

Najnovšie kešové rozpočtové čísla si pochvalu nezaslúžia, lebo:

(1) nie sú to akruálne dáta (metodika ESA 2010) za celé verejné financie, navyše neporovnávajú medziročnú zmenu, ale predstavu vlády spred roka so skutočnosťou

(2) vidíme oveľa, oveľa lepší rozpočtový výsledok (prebytok) podobnej českej ekonomiky,

(3) nižší deficit je dosiahnutý zásadne zvýšením príjmov z daní a odvodov a

(4) nižší deficit nie je dosiahnutý zvýšením efektívnosti či úsporami vo verejných financiách

Výdavky podľa hotovostných údajov síce naozaj medziročne klesli, ale boli to tie, ktoré s efektívnosťou verejných financií veľmi nesúvisia. Zásadný bol napríklad pokles spolufinancovania eurofondov v dôsledku ich nižšieho čerpania. Poklesli aj transfery do Sociálne poisťovne v nadväznosti na vyššie odvody. „Ostatné“ výdavky neklesli, ale medziročne nominálne mierne narástli, o 1,7 %. Narástli aj náklady na obsluhu štátneho dlhu (úroky). Výdavky štátu teda nepoklesli v dôsledku vyššieho šetrenia alebo nižšieho daňovo-odvodového zaťaženia, ale práve naopak, poklesli v dôsledku vyšších odvodov, ktoré vybrala Sociálna poisťovňa (štát jej preto poslal menej) a paradoxne v dôsledku toho, že sme dostali menej peňazí z EÚ.

Príjmy štátu síce medziročne poklesli, ale opäť najmä v dôsledku nižšieho čerpania eurofondov, tiež v dôsledku horšieho hospodárenia štátom riadených firiem. Dane, ktoré určujú, či sa u nás oplatí u nás podnikať a pracovať, práveže rástli. Najmä dane z príjmu. Oproti nim slávne zlepšovaný výber DPH stratil dych.

Mimochodom, medziročne stúpol výber daní o závratných 456 miliónov eur, Sociálnej poisťovni štát zaplatil o 88 miliónov menej v dôsledku toho, že vybrala viac na odvodoch, no a okolo 700 miliónov sme „ušetrili“ medziročne na vzájomných transferoch s EÚ. Súčet týchto čísel vysoko presahuje jednu miliardu a nenaznačuje nič o zvyšovaní efektívnosti štátu, o medziročne  lepšom hospodárení.

Netvrdím, že rok 2016 nedopadne z hľadiska konsolidácie verejných financií lepšie než tie predchádzajúce. Aj keby sa ale údaje o hotovostnom schodku štátneho rozpočtu premietli v plnej miere do hospodárenia celých verejných financií podľa metodiky ESA 2010, bude platiť, že zníženie deficitu sa udialo na úkor tých, ktorí platia dane, nie zásluhou tých, ktorí s nimi hospodária. Teda na úkor zamestnancov, živnostníkov, zamestnávateľov či podnikateľov, nie zásluhou účastníkov „autentického“ videa.