Decentralizácia

Zo štatistík OECD vyplýva, že vyššia autonómia samospráv by pomohla celej slovenskej ekonomike najviac spomedzi unitárnych krajín OECD.

OECD vo svojej štúdii Fiscal Federalism 2014, Making Decentralisation Work označuje Slovensko za krajinu, ktorá by ďalšou decentralizáciou mohla získať na hospodárskom raste najviac (graf). Nie je to prekvapujúce, pretože základ príjmov obcí a miest tvoria u nás financie pochádzajúce zo štátneho rozpočtu. Nie z peňazí firiem na ich území. To má vplyv na motiváciu samospráv vybrať si, či je pre nich výhodnejšie priťahovať na svoje územie súkromných investorov alebo vládnych politikov.

Človeku asi ako prvé napadne, že ďalšia decentralizácia by mohla viesť k prehĺbeniu regionálnych rozdielov. Lenže čísla v spomínanej štúdií naznačujú opak. Švédsko má napríklad najvyššiu daňovú autonómiu samospráv a súčasne najnižšie rozdiely medzi regiónmi.

Prerozdeľuj a panuj

Vláda Roberta Fica sa snaží robiť pravý opak decentralizácie – chce financovať centralizovane aj mikroprojekty v mestách a obciach. Premiérovi ani nenapadne preskúmať možný prínos ďalšej decentralizácie pre ekonomiku Slovenska ako celku, ale aj pre jej regióny, osobitne tie najslabšie. Mal by. Najmä keď už vláda tvrdí, že v rámci projektu Hodnota za peniaze posilňuje analytické kapacity.

Premiér dlhodobo vychádza z predstavy, že základ hospodárskeho rastu pochádza od vlády, a teda jeho zrýchlenie je možné dosiahnuť najmä väčším výberom daní a podporou vládou vybraných aktivít.

Napríklad v okrese Sabinov. Už „analýza“ nepriaznivého stavu vykazuje znaky „analýz“ spred roka 1989, keď bol výsledok vopred známy, išlo už len o to, aby to tak nevyzeralo.

Aké riešenia sa dajú odvodiť napríklad z nasledujúcich „analytických postrehov“? Citujem z akčného plánu: „Okres Sabinov má rozlohu 545,45 km2. Vzhľadom k rozlohe patrí medzi menšie okresy. Leží na východnom Slovensku, sídla aj hospodárstvo okresu sú sústredené hlavne v Spišsko-šarišskom medzihorí, ktoré z juhu lemuje Bachureň a Šarišská vrchovina, zo severu pohorie Čergov. Osou územia je rieka Torysa, do ktorej sa vlieva niekoľko malých prítokov.“…“ Okres Sabinov susedí s okresom Prešov, v ktorom sa nachádza tretie najväčšie mesto na Slovensku, krajské mesto Prešov as ktorým má najdlhšiu hranicu. Okrem toho susedí s okresmi Levoča, Kežmarok, Stará Ľubovňa a Bardejov.“

Keď sa akčný plán posunie z časti so síce nepriestrelnými, ale pre konečné závery absolútne neprínosnými faktmi k pokusom o ozajstnú analýzu, prichádzajú problémy.

Kravy a krompáče

Citát z akčného plánu: „Živočíšna výroba sa zameriava hlavne na chov hovädzieho dobytka, ošípaných a oviec. V súčasnosti je táto podnikateľská aktivita na ústupe hlavne z dôvodu nedostatku kvalifikovanej sily, resp. nezáujmu o prácu v živočíšnej výrobe a vzťah k zvieratám.“

Na základe takýchto faktov ide vláda podporiť chov dobytka v okrese ako aj prípravu ľudí pre povolania „pracovník v živočíšnej výrobe/chovateľ, bača“.

Tak ľudia o takú prácu evidentne nemajú záujem, nechcú sa na ňu ani pripravovať, vidia, že dnes sú perspektívnejšie iné zamestnania, ale vláda (zrejme po porade s vybranými majiteľmi fa(i)riem) to vidí naopak. Nevyrušuje ju, že počet kráv u nás klesá od roku 1984. Klesal teda už aj za socializmu (z takmer 600 tisíc na 560 tisíc), klesal potom až do rozdelenia Česko-Slovenska, aj po rozdelení, no a klesá aj v dekáde vlád Fica prvého až tretieho (z 230 tisíc pod 200 tisíc kusov). Tento trend má zrejme hlbšie príčiny (nástup priemyslu napríklad) než len neochotu médiami zmanipulovaných tínedžerov pracovať na farme. Lenže Fica už celé desaťročie neopúšťa myšlienka na podporu chovu kráv. Ak to nepôjde zdola, pôjde to zhora.

Na zdôvodnenie podpory chovu kráv hovorí vláda ústami svojho splnomocnenca toto: „… ak má hospodár k dispozícii veľa ľudí, tak nemá kupovať high-tech techniku na výrobu technických plodín, ale má investovať do manuálne náročnej výroby ovocia, zeleniny a živočíšnej výroby a spracovania.“

Teda zhruba to, čo hovoril slávny Ned Ludd, líder nepokojov zameraných začiatkom devätnásteho storočia na rozbíjanie strojov, ktoré „brali robotníkom prácu“.

Mimochodom, podobne hovoril aj Marián Kotleba. Podľa neho by dlhodobo nezamestnateľní ľudia nemuseli „sedieť doma na zadku a čakať na sociálnu podporu“, ale mohli by vziať do rúk krompáče alebo lopaty a nahradiť … buldozéry a bagre. (Potom, že kto má ku komu blízko).

Systémová chyba

Skutočnosť, že máme aj v porovnaní so zahraničím dlhodobo vysoké regionálne rozdiely, nasvedčuje tomu, že máme poruchu v systéme.

Potrebe systémovej zmeny nasvedčuje aj skutočnosť, že kým štát dáva prichádzajúcim investorom rozprávkové stimuly, samosprávy od nich pýtajú peniaze na vyvolané investície. Ak by bol systém rozdeľovania verejných financií nastavený správne, mali by štát aj samosprávy v tomto prípade rovnaké motivácie.

Vyššia rozpočtová aj daňová autonómia samospráv by mohla byť tým lepším a hlavne udržateľnejším riešením než ad hoc dotácie na vytvorenie pracovných miest s životnosťou do najbližších volieb. Podmienkou je ale aspoň trocha reformne mysliaci premiér.