Fico opakuje, že berie peniaze tam, kde sú. Presnejšie tam, kde ich vidno. „Pekný“ (vlastne nepekný) príklad je použitie veľkej časti peňazí nasporených v druhom pilieri na horšie časy. Jednoducho, boli tam peniaze. Premiéra netrápi, že o pár rokov to spôsobí vážne problémy celej spoločnosti. Tie dnes nevidno. Pre Fica je ich riešenie stratou času. Politicky nevďačné, technicky náročné.
Na zníženie byrokracie jeho vlády minuli stovky miliónov eur z eurofondov. Marketingovo to bolo vidno. Ľud ocenil, že peniaze, ktoré nám daroval Brusel, sme stihli minúť. Už menej vidno, že keď občan príde raz za pár mesiacov (prípadne rokov) na úrad, stretne sa s neuveriteľnou byrokraciou. Tušíme všetci, že ak by sme zbytočné hodiny strávené na úradoch zrátali, dostali by sme obrovské číslo. Lenže zrátať sa to dá ťažko. Byrokraciu nevidno v médiách tak, ako vidno minutú miliardu. A Fico sa nezdržiava riešením problémov, ktoré nevidno.
Ešte inak. Ak vláda minie miliardu, má istotu, že to bude rezonovať v médiách. Miliarda je dosť na to, aby sa o propagáciu niekto postaral. Vláda alebo tí, čo ju dostali. Ak vláda zníži byrokraciu tak, že občan raz za rok ušetrí pár hodín času, všimne si to málokto. Propagácia sa neoplatí nikomu.
Aj preto Slovensko obsadilo v rebríčku Svetového ekonomického fóra 132. miesto zo 140 krajín vo fungovaní verejných inštitúcií (v položkách povolenia, regulácie, reportovanie). Mimochodom, posledná skončila Venezuela. Krajina, ktorá s byrokraciou nikdy poriadne nebojovala, lebo sa spoliehala na to, že si zoberie peniaze tam, kde sú. Z ropy. Veď načo by riešila „neviditeľné“ problémy, keď si môže zobrať viditeľné peniaze? Dnes už to asi na rozdiel od Fica tuší.
Nie každý musí veriť medzinárodným porovnaniam, nie každý chodí po úradoch. Nech sa páči link na článok programátora, ktorý veľmi pekne popísal svoje skúsenosti s tým, koľko zbytočnej byrokracie na úradoch zažil.
Jeden z opozičných návrhov zákonov sa zameriava práve na znižovanie byrokracie. Naším cieľom je zrušiť povinnosť predkladať výpis z Obchodného a živnostenského registra rôznym inštitúciám pri rôznych úkonoch (oba registre sú totiž verejne dostupné na internete). Ak by návrh prešiel, znížila by sa byrokracia vo viac než 150 unikátnych situáciách vymenovaných v návrhu a v ďalších minimálne desiatkach situácií, ktoré vyplývajú z podzákonných noriem.
Je to riešenie tisícov rozdrobených problémov, ktoré ani zďaleka v médiách nevidno tak, ako vidno minuté miliardy. Nedá sa pri ňom spoľahnúť na to, že sa občanom, ktorí získajú zopár hodín času, oplatí združiť sa a vytvoriť verejný dopyt po takejto zmene. Určite sa im to neoplatí tak, ako sa oplatí združiť sa príjemcom eurofondov pri tlaku na ich získanie a pri tlaku na verejnú propagáciu projektov, ktoré vyriešia málo, prípadne nič.
Kým si občania Venezuely nemuseli začať kupovať základné potreby v zahraničí, tiež spolu s politikmi verili, že stačí brať bohatstvo tam, kde ho vidno na prvý pohľad. Nebabrať sa s vyhľadávaním zdrojov jeho rastu. Osobitne tam, kde je to politicky nevďačné a technicky náročné.
PS: Za zákon hlasovalo 62 zo 137 poslancov. Takže neprešiel (21. 9. 17:15).