Pre Slovensko začínajú byť kľúčovým rizikom dnešného usporiadania svetovej ekonomiky obmedzenia medzinárodného obchodu, ktorý je nespochybniteľným motorom ekonomického rastu.
Podiel medzinárodného obchodu na hrubom domácom produkte sveta, teda akási ekonomická otvorenosť sveta, bola v roku 1960 približne 24 %. V roku 2008 to už bolo 61 %. Medzi októbrom 2015 a májom 2016 zaznamenala však Svetová obchodná organizácia najvyšší mesačný nárast počtu protekcionistických opatrení od začiatku ich sledovania (2009). Až tak, že otvorenosť sveta klesá, dnes je na úrovni 58 %.
Slovensko za trendom tiež nezaostáva. Viď Jahnátkove opatrenia na trhu s potravinami, či aktuálny návrh SNS na zvýšenie potravinovej bezpečnosti. Najnovšie sa ale za rozbíjanie obchodu postavil nový americký prezident. Ťažká váha. Chce zablokovať napríklad vznik obchodnej dohody dvanástich krajín ležiacich okolo Tichého oceána (TPP). Okrem USA sa dohoda týka napríklad Japonska, Kanady, Austrálie, Mexika či Vietnamu. Mimochodom, v týchto dvanástich krajinách žije asi 800 miliónov ľudí, zatiaľ čo v EÚ asi 500 miliónov. Tvoria 40 % svetového HDP, únia 22 %. To už nevyzerá na drobnú odchýlku od evolučného trendu, ale skôr na zárodok vážnych problémov svetovej ekonomiky.
V tejto situácii sa náš predseda vlády vôbec neozýva s argumentmi proti bariéram, za voľný obchod, ktorý je jedným zo základov aj nášho hospodárskeho rastu v ostatných dekádach.
Pozrime sa, čomu sa v oblasti medzinárodnej ekonomiky venoval Fico v ostatných dňoch. Ku každému z jeho troch vyjadrení pridám malú poznámku.
„Pre Britániu musí byť jej odchod z EÚ nevýhodný. Aby neodišli aj ďalšie krajiny (Ta3, 29.1.).“
EÚ má byť predsa spolkom, v ktorom sa dobre žije, preto sa z neho neoplatí odchádzať. Nie spolkom založeným na strachu, že ak sa niekto rozhodne odísť, tak na to významne doplatí. Nemá byť ako socializmus, chránená ostnatým drôtom pred exitmi. Brexit je príležitosťou súťažiť s Britániou o to, kto bude lepší, nie o to, kto komu viac uškodí.
O Rusku a USA: „Ak existuje rovnováha medzi veľmocami, vo svete je viac stability,“ upozornil Fico.
Keby bola stará rovnováha medzi veľmocami, boli by sme dnes „stabilným“ satelitom Sovietskeho zväzu, nie členmi EÚ.
„Hitler mal dobrú ekonomickú politiku (RTVS, 28.1.)“.
No. Mal ju takú účinnú, že na jej dôsledky ľudstvo nezabudne. Prispela k začatiu druhej svetovej vojny. Napríklad v dôsledku neudržateľného financovania. Nemecko na ňu doplácalo desaťročia.
Teraz šesť vecí, ktorým sa premiér nevenuje, hoci by sa mal.
Po prvé, predseda vlády nevysvetľuje, že všetky seriózne odborné štúdie ukazujú, že čím sú ekonomiky otvorenejšie, tým rýchlejšie rastú. Platí to pre Slovensko aj pre USA.
Iste, nie je to ľahké vysvetliť. Vyzerá to tak, že auto dovezené do USA z Japonska zoberie prácu americkému robotníkovi. Rovnako, ako keď v 18. storočí začali brať robotníkom prácu stroje. Preto ich (Luddisti) masovo rozbíjali a preto aj teraz mnohí rozbíjajú zahraničný obchod.
Povstanie Luddistov bolo najprv potlačené silou, až následne argumentmi a solidaritou s prepustenými. Vďaka tomu dnes nespôsobuje makroekonomické škody. Neoluddistické omyly s menšími dopadmi vidno však aj u nás napríklad vo Ficovej regionálnej, či Kotlebovej „sociálnej“ politike. Dokazujú, že ani dnes, takmer presne dvesto rokov po konci veľkého rozbíjania strojov, nie je ľahké poraziť fakt, že stroj berie prácu človeku, argumentom, že ak budú stroje nahrádzať ľudí tam, kde je to efektívne, tak nakoniec budeme na tom všetci lepšie. O toľko lepšie, že spoločnosti sa oplatí kompenzovať náklady skupinám ľudí, ktorí o prácu prišli. Výhody vyplývajúce z otvorenosti až stonásobne prevýšili náklady na kompenzáciu jej negatívnych dopadov.
Po druhé, slovenský premiér ani náhodou nevysvetľuje, že podľa mnohých ekonómov stáli protekcionistické opatrenia v zahraničnom obchode pri zrode veľkej hospodárskej krízy v minulom storočí. S následnými hroznými dopadmi na celé ľudstvo.
Po tretie, Fico nepripomína, že počet pracovných príležitostí v priemysle USA klesá vo väčšej miere (až 85 %) v dôsledku technologických zmien (zavádzanie strojov), len v oveľa menšej miere je to v dôsledku liberalizácie zahraničného obchodu. Jeho obmedzením teda nastanú ekonomické straty, ani približne však nebudú kompenzované návratom pracovných príležitostí na úroveň spred desaťročí. Zjednodušene, na prázdne miesta sa nevrátia ľudia, ale zväčša roboty. Ešte k tomu do chudobnejšej ekonomiky, poškodenej dovoznými bariérami.
Po štvrté, Robert Fico neupozorňuje ani na to, že dovozné bariéry spôsobia zvýšenie cien pre domácich spotrebiteľov, a to najmä pre tých sociálne najslabších a že podľa štatistík jedno takto zachránené miesto stojí až stovky tisíc dolárov. Neupozorňuje na to, lebo sám má sklony k protekcionizmu.
Po piate, nerozumie tomu, že nie je rozdiel, či USA vyrobí auto priamo, alebo vyrobí mobilné telefóny, za ktoré si na výmenu auto dovezie zo zahraničia. Ak sa ale takáto výmena uskutoční, znamená to, že je výhodná, a teda, že štát by ju nemal obmedzovať. Napríklad prekážkami na dovoz áut. Ak to urobí, bude ekonomika ako celok fungovať menej efektívne, nebude môcť nahrádzať menej efektívne výroby efektívnejšími. V tomto zjednodušujúcom príklade autá mobilmi.
Napokon, Fico iste nepripomenie, že v USA v roku 1930 pracovalo v poľnohospodárstve asi 25 % ľudí. Vtedy sa krajina bránila dovozu potravín, aby pomohla farmárom. Iba tým spomalila rast priemyslu, ktorý dokázal dať ľuďom viac práce a vyššie mzdy. Dnes v poľnohospodárstve USA pracuje 2 % ľudí, 20 % dnes pracuje v priemysle. Trump sa rozhodol „chrániť“ ich. Za cenu spomalenia rozvoja služieb, ktoré dnes ponúkajú vyšší rast miezd. Pred týmito vyššími mzdami ľudí „chráni“. Toto Fico kritizovať nevie a nemôže, pretože doma sa snaží robiť to isté (hnedé uhlie). Aj to robí, ak mu v tom práve niekto (verejnosť, opozícia, EÚ) nebráni.
Robert Fico je predsedom vlády malej krajiny. Napriek tomu bol schopný sa v ostatných dňoch dostať do svetových médií. Ako vzor populistu. Bolo by dobré, ak by to niekedy bolo aj v pozitívnom význame. Napríklad pri obrane medzinárodného obchodu.