Po tom, čo v zlých časoch (2009) rástli naše verejné výdavky najviac v EÚ pod Ficovým heslom, že Slovákov sa svetová kríza nedotkne. Po tom, ako nám za Fica I začal závratne stúpať verejný dlh s tým, že veď v dobrých časoch zasa klesne (je zhruba dvojnásobný). Po tom, čo prišli dobré časy a namiesto poklesu dlhu začal Fico rozoberať peniaze uložené pre dôchodcov v druhom pilieri. Po tom, čo sa v dobrých časoch nebývalo nafúkli dlhy v nemocniciach, vo VšZP či v energetike. Po štedrom rozdávaní stimulov do stratových projektov a projektov s nejasnou návratnosťou. Po tom, čo rekordne rástli naše verejné príjmy – od roku 2009 do roku 2015 o závratných 45 %.
Teda po tom, čo nevrátil požičané miliardy, naopak ďalšie si vybral a ďalšie rozhádzal, po tom všetkom hovorí, že si musíme požičať ešte päť až sedem miliárd. Pomocou uvoľnenia dlhovej brzdy.
Neviem, do akej miery sa sám premiér chce v tomto projekte angažovať, každopádne tlak na uvoľnenie brzdy evidentne narastá.
Pravda napríklad píše, že dlhová brzda by sa uvoľniť mala. Autori si dali záležať, aby oslovili čo najširší okruh ľudí čo najzrozumiteľnejším jazykom.
Noviny píšu, že Slovensko by mohlo pri pôžičkách platiť nižšie úroky a získať tak stámilióny na školstvo, zdravotníctvo či diaľnice na Kysuciach, Orave či v Šariši. Bráni tomu vraj dlhová brzda, keď sa vraj staré menej výhodné úvery nemôžu nahradiť nižšie úročenými. Podľa novín by tiež vláda chcela, aby sa jej investície nerátali do dlhu a deficitu.
Keďže nie som za ďalšie zadlžovanie Slovenska, neostáva mi iné, než reagovať podobným spôsobom.
Chyby argumentácie za vyšší dlh
Po prvé. Slovensko nemôže len tak vymeniť staré menej výhodné úvery za nové výhodnejšie. Lebo je to zjednodušene takto: Starý úver milión eur si požičal Robert Fico z jednej banky. Na päťpercentný úrok. Tej banke dal za to dlhopis, potvrdenie, že peniaze aj s úrokmi vráti. Teraz si Fico požičia milión za dvojpercentný úrok a príde do tej „starej“ banky a opýta sa, či môže úver splatiť. Banka mu povie, že môže, ale úroky musí zaplatiť päťpercentné a za celé pôvodne dohodnuté obdobie. Samozrejme, že medzičasom banka mohla dlhopis predať druhej banke. Ale aj v tej mu povedia, že chcú splatiť milión plus päť percentný úrok. Jedine, že by mal šťastie a v nejakej banke by mu odpustili tých päť percent, aby mal na Čičmancovo hnedé uhlie. Ale pochybujem.
Po druhé. Ústavný zákon o dlhovej brzde potrestá vládu, ak verejný dlh prekročí istú hranicu k 31. decembru. Ak by teda Fico stretol takého bankára, ktorý by mul odpustil úroky, alebo ak by nastala taká situácia na trhu, že by bola výmena dlhov naozaj výhodná, tak dlhová brzda by jej nebránila. Fico by si mohol zobrať lacný úver, zvýšiť tak dlh napríklad na jar alebo v lete a do zimy splatiť ten drahší.
Po tretie. Zákon o dlhovej brzde bol a je dôležitým pre finančné trhy, teda pre tých, ktorí nám požičiavajú peniaze. Bol to záväzok, že nebudeme svoj dlh zvyšovať, ale znižovať, a preto si peniaze požičiavame lacnejšie, za nižší úrok. Ak by sa zákon zrušil alebo by sa zmenil, vyslali by sme trhom signál, že zákon u nás platí, ale iba kým Fico nechce viac peňazí. Takže neplatí. Tým pádom by sme si museli požičiavať drahšie. No a na konci dňa by sme teda vymenili staré lacnejšie dlhy práve za tie nové drahšie.
Po štvrté. Štát vie, že výška dlhu sa kontroluje na konci roka. Preto vtedy „vypustí“ hotovostnú rezervu. To sú peniaze, ktoré si štát požičiava pre prípad, že by mu chýbala hotovosť napríklad na výplaty jeho zamestnancov (ako sa to stalo Mečiarovi). Cez rok si rezervu udržiava, na konci roka vypustí (aby mu klesol dlh) a v januári zasa do nej peniaze načerpá. Vtedy v strese si občas požičia drahšie. Darmo sa ale sťažuje na dlhovú brzdu. Keby sme mali nižší dlh (akože sme mali mať), tak by štát takéto účtovné triky ku koncu roka vôbec nemusel robiť.
Po piate. Ak fanúšikovia a hlavní prijímatelia tých siedmich miliárd ďalšieho dlhu vymenúvajú čo najširší počet ľudí a regiónov, ktoré by na uvoľnení dlhovej brzdy profitovali, tak to môžem urobiť aj ja. Ak uvoľníme dlhovú brzdu a zvýšime dlh, alebo ak sa vláde zasa podarí nejaký trik (PPP?) a zvýši dlh tak, aby to nezbadal Eurostat, tak jednoducho pripadne na každého jedného občana Slovenska vrátane nemluvniat a dôchodcov väčší podiel dlhu. Pritom na každú štvorčlennú rodinu už dnes pripadá 31 246 eur verejného dlhu. Ten dlh sa spláca a bude splácať cez vyššie dane a odvody a nižšie dôchodky. Ale aj cez nižšie platy učiteľov, sestričiek, lekárov a cez menší počet kilometrov opravených a nových ciest. Bude sa to týkať ľudí všade na Slovensku. Nielen na Kysuciach, Orave či na Spiši a v Šariši, ale aj v Soli a Trebichave. Pocíti to aj Gabčíkovo, Medveďovo, Štúrovo aj Čoltovo, prejaví sa to aj v Nedožeroch, Krpeľanoch a Letorici.
Ďakujem čitateľom za pozornosť. Teraz by som sa asi mal opýtať Ľuda Ódora z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či im už náhodou Fico nevolal, aby hodili zákon o dlhovej brzde do koša. V takom prípade odporúčam všetkým využiť jarné počasie a ísť sa bicyklovať. Také aktivity majú význam aj v diktatúre. Pamätám si to.