Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) má Slovensko verejné financie stále dlhodobo neudržateľné (august 2015): „Základnou požiadavkou ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti je navrhnutie opatrení, ktoré by znížili dlh pod prvú hranicu sankčných pásiem. Doposiaľ predstavené opatrenia vlády neboli dostatočné, nakoľko dlh by sa mal v sankčných pásmach udržať až do roku 2018, čo je šesť rokov od prekročenia prvej hranice v roku 2012.“ Ak nebudeme reformovať, časom skrachujeme. Robert Fico to vie a reaguje, ako vie. Reformami, ktoré sa uskutočnia, ale až po voľbách a míňaním, ktoré sa uskutočňuje dnes. V budúcnosti sa bude chodiť do dôchodku v čoraz vyššom veku, no dnes dáva Fico vlaky zadarmo, lacnejší chlieb či lacnejšie „mäso zo svíň, čerstvé a chladené“.
Trocha preženiem, ale keby sa od roku 2030 naplánoval šestnásťhodinový pracovný deň, mohol by premiér dnes rozdávať aj domy zadarmo? Zásadne znižovať dlh mala vláda v tomto volebnom období. Osobitne v tomto. Už len ťažko sa nám pritrafia štyri roky s dvojmiliardovými príjmami z eurofondov, štyri roky bez oddlžovania zdravotníctva (dlh sa mu zbieral a aktuálne dosahuje cez 400 miliónov), roky bez veľkej krízy u nás a u našich obchodných partnerov, roky príjmov za tranzit plynu, roky príjmov z druhého piliera, roky nízkych úrokov, roky extrémne nízkych cien ropy, roky doznievania ekonomických reforiem z minulej dekády a vstupu do EÚ, roky bez politických, a teda aj finančných nákladov na predlžovanie veku odchodu do dôchodku.
Vláda sľubuje, že to zvládne. V budúcnosti. V roku 2018 máme mať vyrovnaný rozpočet. Aká je realita? V roku 2014 bol deficit vyšší, než vláda sľubovala a v roku 2015 bude podľa odhadu ministerstva financií opäť vyšší, než sľubovaný. Vláda potichu neplní vlastné sľuby o znižovaní deficitu. Za potlesku ale plní tie o rozdávaní. Ohrozuje schopnosť Slovenska finančne sa ubrániť budúcim krízam, pričom zvyšuje daňové zaťaženie, čo je brzdou hospodárskeho rastu. Zodpovednou a efektívnou politickou alternatívou k tejto politike je návrat k nízkemu verejnému dlhu, nie súťaž, kto rozdá viac.
Predbiehať Fica zľava je pre Slovensko škodlivé aj nereálne
Slovenské verejné financie súťaž o najväčšieho rozdávača nevydržia, navyše Fico to ani nedopustí. Zľava, z vnútorného okruhu atletickej dráhy, sa Robert Fico predbehnúť nenechá. Ak odpovie opozícia marketingovo úspešne na nižšiu sadzbu DPH na základné potraviny otázkou, či to nie je málo, či nie je zoznam krátky, tak Fico jej návrh presadí a rozšíri ho ešte viac. Ak odpovie opozícia marketingovo úspešne na vlaky zadarmo otázkou, či to nie je málo, či by nemali byť aj autobusy zadarmo, Fico návrh presadí a pridá bezplatné občerstvenie. Keď opozícia kritizovala vládu za zákon, ktorý umožňoval vývoz vody, Fico presadil ústavný zákon o zákaze jej exportu. Jednoducho, pointa reakcie Járy Cimrmana na Čechovovu informáciu, že píše Dve sestry „A není to málo, Antone Pavloviči?“ je pre Slovensko škodlivá a navyše na Fica nestačí
Výnimočná DPH pomôže bohatším
Znížená sadzba DPH na potraviny nepomôže najmä chudobným, ale tým, ktorí potraviny konzumujú najviac. Je to teda veľmi drahé sociálne opatrenie, aj málo efektívne. Nebude dobre fungovať. Mimochodom, nezafunguje tak, ako zatiaľ nezafungovali ani iné Ficove sociálne opatrenia z rokov 2012 a 2013. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu (za 15 štátov EÚ) v roku 2014 narástla príjmová nerovnosť najviac práve u nás. O osem percent. V druhom Španielsku o tri percentá. Daňové zaťaženie narástlo, nerovnosť tiež. Neefektívna sociálna politika spôsobuje nárast daňového zaťaženia na zbytočne vysokú úroveň.
Výnimočným liga, ostatným figa
Za tejto vlády Roberta Fica sa slovenská ekonomika opäť vzďaľuje od systému, ktorý je založený na pravidlách pre všetkých k systému, ktorý je založený na rozhodovaní politikov a úradníkov a zvýhodňovaní výnimočných. Výnimku totiž nedostalo iba „mäso zo svíň, čerstvé a chladené“, ale aj producenti, ktorí lacnejšie potraviny vyrábajú a predávajú. A výnimka na DPH je iba jednou zo (zatiaľ) menšej lavíny výnimiek, ktoré táto vláda realizuje. Zaradila sa k superodpočítateľnej položke na výskum, pri ktorej budú musieť daňoví kontrolóri rozoznať, kde končí obyčajný a začína vedecký výskum. V zahraničí sa im to rozoznať nedarí. Ľahko sa u nás stane to, čo tam. Výnimočné firmy dostanú úľavu, výsledky výskumu ostanú na papieri.
V zozname je aj výnimka pre podniky, ktoré sa zapoja do duálneho vzdelávania. Doterajšie fakty ukazujú, že ide skôr o dotáciu firmám než pomoc slovenskému vzdelávaniu. Aj startupy (v jazyku tých, ktorí výnimky nedostávajú sú známe ako začínajúci podnikatelia) dostali svoju výnimku. Teda niektoré, samozrejme. Vláde ani nenapadlo, aby najprv zanalyzovala návratnosť minulých štátnych investícií do nich. Keď sme v roku 2011 podľa OECD mali najvyšší podiel podpory startupov na výdavkoch na aktívnu politiku trhu práce, mohli by sme už vedieť, či sa táto podpora vypláca. A zverejniť to.
V týchto dňoch sa chystá daňová výnimka pre tých, ktorí podporia šport. Všetky výnimky samozrejme zaplatia tí, ktorí si ich nevylobujú. Cez daňové zaťaženie, ktoré je a bude vyššie, než treba. Bez istoty, že štát za vyššie dane zabezpečí aj viac výsledkov. Dokonca výsledky ani nechce merať a zverejňovať. Vláda vie, že by potom nezvládla odpoveď ani na najjednoduchšie otázky. Napríklad: Podľa štúdie INEKO umieralo u nás na diagnózy, ktoré sa považujú za úspešne manažovateľné zdravotnou starostlivosťou, predčasne dvakrát viac ľudí ako bol priemer OECD. Prečo sa vláda nevenuje radšej tomuto problému a dá prednosť hľadaniu cesty, ako zabezpečiť lacnejšie „mäso zo svíň, čerstvé a chladené“? Rozumnou a zodpovednou alternatívou k rastúcemu počtu výnimiek sú jednotné, a preto nižšie sadzby daní z príjmu a z pridanej hodnoty.
Transparentný legislatívny proces so zadnými dvierkami pre výnimočných
Čerešničkou na torte zákona, ktorý znížil DPH na potraviny bol proces jeho prijímania. Na rozdiel od Sýrie či Eritrey na Slovensku platí, že keď vzniká zmena zákona, môže sa k nej vyjadrovať v pripomienkovom konaní aj verejnosť. Super. Ibaže keď zmenu prednesie v Národnej rade „väčšinový“ poslanec tesne pred hlasovaním, tak verejnosť nemá na vyjadrenie žiadnu šancu. Keďže ide o vážne zlyhanie demokracie, rozhodlo sa vedenie NR SR problém vyriešiť. Urobili to tak, že navrhli aby medzi prednesením návrhu v parlamente a hlasovaním o tomto návrhu muselo uplynúť najmenej 48 hodín. Veľmi dobre. Súčasne však navrhli, aby o skrátení tejto lehoty (napríklad na nula hodín) mohla rozhodnúť väčšina v Národnej rade, a to bez rozpravy.
Je chybou, že prudko rastúce príjmy verejných financií používa Robert Fico tak, že sa v nich nič nenájde na zníženie daní podporujúce rast a dokonca tak, že sa ani zďaleka nepribližujeme k predkrízovej úrovni verejného dlhu. Využíva ich iba na marketingové rozdávanie. O čo viac však rozdá Fico dnes, o to bolestivejšie reformy nás čakajú v budúcnosti. Ako po Mečiarovi.