Aktualizácia (6.10.2015): Poslanci Smeru dnes v NR SR neschválili novelu Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú pôvodne pripravila, ale do parlamentu nepredložila vláda. Hlasovalo sa o návrhu vlády, ktorý predložili opoziční poslanci.
Trúfnem si na tvrdenie, že Zákon o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon), osobitne povinné zverejňovanie zmlúv na internete, pomohol zanalyzovať viac veľkých prípadov korupcie, klientelizmu či iného plytvania verejnými zdrojmi než všetky ostatné doteraz pripravené aktivity s rovnakým zámerom (napríklad verejné majetkové priznania ústavných činiteľov, preukazovanie pôvodu majetku, odvolávanie ministrov či ochrana oznamovateľov nekalej činnosti).
Samotný Zákon o slobodnom prístupe k informáciám by dokonca mohol v uvedenej disciplíne úspešne súťažiť aj so štátnymi orgánmi, ktoré majú takéto vyšetrovanie na starosti zo zákona. Je nepochybne efektívnym nástrojom a verejnosť ho takto aj vníma. Neprekvapilo preto (pre to vnímanie), že začiatkom tohto volebného obdobia sa Ficova vláda pustila do potrebného zlepšenia tejto normy. Mimovládne organizácie aj jednotlivci mali s ním už dlhoročné skúsenosti a ukázali sa nedostatky.
Napríklad:
- Niektoré úrady zastávali názor, že dokument nie je informácia a žiadateľ musí presne určiť, ktorú informáciu z dokumentu požaduje. Ten to však urobiť nemohol, pretože obsah dokumentu zverejnený nebol.
- Obce a iné povinné osoby zverejňujú zmluvy na svojich webstránkach, nie v Centrálnom registri zmlúv. Niektoré povinne zverejňované zmluvy sa preto dajú vyhľadávať len veľmi ťažko.
- Vyskytli sa prípady manipulácie so zverejnenými zmluvami, zverejnené zmluvy boli stiahnuté a vymenené za iné znenie. V zákone chýba podrobný mechanizmus aktualizácie údajov, ktorý by bránil manipulácii s nimi.
- Zmluvy musia byť nepretržite zverejnené len päť rokov. Predĺženie tohto času by pri minimálnych nákladoch umožnilo oveľa efektívnejšie analyzovať rizikové konania v zachytené zmluvách.
- Niektoré úrady Zákon o slobodnom prístupe interpretovali tak, že sú povinné poskytovať iba informácie týkajúce sa ich úradných rozhodnutí a nie napríklad informácie o svojom hospodárení.
- Mnohé štátne úrady zneužívajú klauzulu „infozákona“, že v prípade nedohody o forme sprístupnenia informácie ju môžu ponúknuť „k nahliadnutiu“. Prístup k informáciám žiadateľov mimo Bratislavy tak je výrazne sťažený.
Druhá vláda Roberta Fica sa rozhodla tieto a ďalšie nedostatky Zákona o slobodnom prístupe k informáciám odstrániť. Verili by ste tomu? Ja veru spočiatku nie. Ale potom vláda novelu naozaj usilovne pripravovala a nakoniec, spolu s mimovládkami, aj pripravila. No a potom, potom sa nepodarilo odstrániť všetky zásadné pripomienky odporcov transparentnosti, podľa predkladateľa hrozilo vraj oklieštenie zákona. Tak ho vláda predložila do parlamentu v totálne oklieštenom rozsahu sama. V takých situáciách sa hovorí, žespáchala samovraždu zo strachu pred smrťou. Mimochodom, od koho asi tak mohlo Ficovej vláde hroziť oklieštenie zákona, ktorý sama predkladala? Od úradníkov? Opozície?
Takže sme zasa na štarte, v bode, v ktorom sme boli, keď vláda Roberta Fica sľúbila, že vylepší zrejme najefektívnejší systémový nástroj boja proti korupcii, klientelizmu a iným formám plytvania verejnými zdrojmi. Teda v bode, v ktorom sa vážne prípady odhaľujú a vyšetrujú najmä na základe povinnosti zverejňovať zmluvy, ktorá sa dá obísť a obchádza. Robert Fico tieto kauzy „rieši“ pasívne, výmenou zodpovedných osôb za niekoho z takmer nekonečného radu ďalších kandidátov na funkciu. Aktívne systém nevylepšuje. Sme v bode, z ktorého sa môžeme pohnúť asi až po voľbách. Alebo aj tak, že by vládni poslanci podporili návrh opozičných poslancov vychádzajúci z vládou pripravenej novely infozákona. Hlasovať o nej sa bude na prebiehajúcej schôdzi.