V prvom blogu trojdielnej série som na grafoch ukázal, že hospodársky rast vo svete súvisí s mnohými dôležitými oblasťami života ľudí, ako je napríklad zdravie, medziľudská dôvera, rovnosť, ľudské práva, kvalita vzdelávania či bezpečnosť.
Cieľom tohto blogu je ukázať, že pomalší rast slovenskej ekonomiky išiel aj u nás ruka v ruke so slabšími výsledkami v rôznych dôležitých oblastiach kvality života1.
Posledný blog série bude o tom, aké riešenia prináša volebný program SASKY na zrýchlenie hospodárskeho rastu. Verím, že je to nevyhnutná cesta ku zlepšeniu.
Slovenská ekonomika v uplynulej dekáde stratila dych. Na nasledujúcich grafoch je vidno, ako v jednotlivých oblastiach zaostávame. Vidíme, kde treba pridať, aby sa zlepšila kvalita života na Slovensku. Bez hospodárskeho rastu to však dokážeme zlepšiť iba “kozmeticky”.
1. Nasledujúci graf ukazuje, ako sa Slovensku zhoršuje dlhodobá udržateľnosť verejných financií. Už dlho máme vlády, ktoré namiesto tvorby bohatstva preferovali takmer výhradne iba jeho rozdávanie. Rozdávanie bohatstva, ktoré sa vytvorilo, a keď to nestačilo, tak aj toho, ktoré sa len má vytvoriť.
Na grafe tiež pekne vidno, ako hlboko zaťala do verejných financií sekeru tretia vláda Roberta Fica zákonmi na konci svojho mandátu.
2. S prvým grafom súvisí aj druhý. Prvý ukazuje realitu cez čísla Európskej komisie, druhý cez pohľad uznávaných súkromných agentúr. Aj toto je smutný pohľad.
Nasledujú až tri grafy o zdravotníctve. Je to preto, lebo ide o sektor, ktorý osobne považujem za politicky aj odborne za najviac zrelý na reformy.
3. Vyzerá to tak, že v dĺžke života nedobiehame Európsku úniu. Ide pritom o “tvrdý ukazovateľ”, nie o výsledky ankety so subjektívnymi názormi lekárov či pacientov. Z hľadiska medzinárodného porovnania dĺžky života s ekonomickou silou krajiny je Slovensko približne na trendovej línii, teda krajiny, ktoré sú bohaté tak ako my, majú aj dĺžku života podobnú. Niežeby sme nemali rezervy v kvalite zdravotníctva či v spôsobe života. Ale bez toho, aby sme sa pohli dopredu ekonomicky zrejme neurobíme veľké posuny ani v zdravotníctve.
4. Predchádzajúci graf sa týkal skôr najstarších, nasledujúci najmladších, Ukazuje porovnanie vývoja detskej úmrtnosti. V oboch prípadoch to s nami nevyzerá dobre. V oboch existuje korelácia s hospodárskym rastom.
5. Odvrátiteľné úmrtia – graf neukazuje hrozivý vývoj, ale ak zoberieme do úvahy, že krajiny, ktoré vstúpili do bohatej EÚ relatívne nedávno, dobiehajú Západ pomerne rýchlo vo väčšine parametrov, tak nemôžeme byť spokojní ani s tým, aký počet ľudí u nás zomiera v porovnaní s priemerom EÚ zbytočne.
6. Graf ukazuje, že výsledky v školstve sa v porovnaní s priemerom EÚ zhoršujú dlhodobo. V školstve, rovnako ako v zdravotníctve, platí, že krajiny s podobným HDP na obyvateľa, aký máme my, majú aj podobne kvalitné školstvo (dokonca sme na tom mierne lepšie). Nepochybne máme rezervy v systéme vzdelávania, ale bez toho, aby sme naň mali viac peňazí, teda vlastne bez hospodárskeho rastu, sa veľmi ďaleko nedostaneme, ani tu.
7. Bezpečnosť sa meria pomerne ťažko. Ale počet úmyselných zabití o nej hovorí celkom dosť. Nasledujúci graf ukazuje, že situácia u nás nie je tristná, ale od spokojnosti by sme mali mať ďaleko. Dlhodobo zaostávame za kolegami z V4, aj za priemerom EÚ.
8. Aj kvalita životného prostredia súvisí s ekonomickou úrovňou. Bohužiaľ, aj v nej Slovensko akoby strácalo dych.
Dobrá správa nakoniec: Dá sa to!
Svet pozná veľa príkladov ekonomických úspechov (ukazuje to aj naša história, ale aj graf nižšie). Slovensku sa ich zatiaľ prestalo dariť dosahovať, ale veď história je na to, aby sa neopakovala.
1 Porovnával som SR s priemerom EÚ. V4 bez SR som pridal do grafov, kde tieto krajiny, narozdiel od nás, EÚ dobiehajú.
1 komentár k “Hospodársky rast 2: Slabá ekonomika = slabá kvalita života na Slovensku”
Komentáre sú uzavreté.