Spoločnosti záleží na vyšších platoch, dobrom zdraví, dobrom vzdelaní, dobrých vzťahoch, bezpečnosti, mieri a oprávnenie si ich pýta. Zrýchlenie hospodárskeho rastu však požaduje málokto.
Cieľom tohto textu je ukázať, že pritom práve rast je univerzálnym kľúčom k zlepšeniu takmer vo všetkých oblastiach.
Pozrime sa teda na grafoch, s čím súvisí rast a veľkosť bohatstva1, teda o čo prichádzame, ak sa mu nevenujeme dostatočne. Viac lepšie platených miest neuvádzame, lebo je to na prvý pohľad zrejmý dôsledok rastu.
Záver: Platí teda, že ľudia majú lepší život v bohatších krajinách než chudobných. Nielen pre vyššie priemerné mzdy. Ale aj pre množstvo iných dôvodov. Je preto podivné, ako málo hovoríme o hospodárskom raste a ako málo preň robíme. Ako keby sme si navykli čakať, že nám bohatstvo padne z neba, z Viedne, Moskvy, Prahy či teraz z Bruselu. A my si ho už len rozdelíme.
Nech sa páči 9 grafov:
1. Medziľudské vzťahy sú dôležité pre každého. Sú lepšie v bohatších krajinách. Podľa medzinárodných prieskumov ich máme v porovnaní s priemerom iných krajín veľmi zlé. V tomto prípade platí, že vzťahy na Slovensku (medziľudská dôvera) sú ešte horšie, než by sme si „zaslúžili“ podľa sily našej ekonomiky. Hospodársky rast by nám ale mohol pomôcť aj tu.
2. Veľa ľudí si myslí, že bohatšia spoločnosť prináša so sebou nerovnosti medzi ľuďmi a že hospodársky rast je nespravodlivý. Hospodársky rast naozaj ku svojej existencii potrebuje istú mieru tolerancie nerovností, aby sa oplatilo pracovať a podnikať. Ale, možno prekvapujúco, v bohatších krajinách je rovnosť medzi ľuďmi väčšia.
3. V bohatších krajinách sa žije dlhšie. Slovensko je takmer presne na trendovej línii. Žijeme teda približne taký dlhý život, na aký ekonomicky máme.
4. Asi všetci veríme, že vzdelanie je dôležité. Aby sme mali dobrých zváračov, lekárov, učiteľov, ale napríklad aj politikov. Robíme preto rôzne zmeny. Ale ekonomika veľmi nepustí. Aspoň nie príliš ďaleko od trendovej línie. Jednoducho platí, že bohatšie krajiny majú lepšie výsledky vo vzdelávaní.
5. Nikto vraj nemá takú blbú náladu, ako Slováci – čítal som zopárkrát. Ale nasledujúci graf ukazuje, že sme dokonca mierne nad trendovou líniou. Sme teda spokojní so životom o trošku viac, než je vo svete zvykom vzhľadom na bohatstvo, ktoré krajiny majú. Všeobecne celkom neprekvapujúco platí, že ľudia sú spokojnejší v bohatších krajinách.
6. Covid aj nám priniesol veľa smútku, keď si so sebou odniesol veľa životov ľudí, ktorí mohli byť živí a zdraví. Rast slovenskej ekonomiky sa oplatí aj preto, aby sa to už neopakovalo v takej miere, akú sme zažili. Lebo platí, že v bohatších krajinách je menšia strata rokov života v dôsledku prenosných chorôb.
7. V krajinách od určitej úrovne bohatstva začína pomerne prudko klesať počet úmyselných zabití. Práve Slovensko je v bode, v ktorom by aj troška hospodárskeho rastu zodpovedalo pomerne veľkému poklesu počtu úmyselných zabití. Lebo osobitne pre krajiny bohaté a bohatšie ako Slovensko platí, že v bohatších krajinách je menej vrážd.
8. Korelácia medzi kvalitou ľudských práv a bohatstvom nie je silná. Z grafu je ale vidno, že v bohatších krajinách sú aj práva ľudí na mierne vyššej úrovni:
9. Neprekvapuje ani to, že mier a ekonomické bohatstvo patria k sebe tiež.
EDIT:
Kedže sa ma ľudia v reakciách pýtali, ako je to so životným prostredím, tak dopĺňam: V bohatších krajinách sa ľudia viac starajú aj o životné prostredie.
1 Ide o koreláciu, nie kauzalitu. Hoci však nevieme, či bolo prvé vajce alebo sliepka, vieme, že ak máme jedno z nich, máme aj väčšiu šancu na to druhé.
2 komentáre k “Hospodársky rast 1: Väčšina strán ho neponúka, prečo je to problém”
Komentáre sú uzavreté.