Robert Fico sa opakovane chváli číslami o vývoji nezamestnanosti. Navyše, odvodzuje z nich záver, že postupuje správne, že reformovať netreba.
Za tri roky však dosiahla vláda Roberta Fica horšie výsledky v boji s nezamestnanosťou než vlády v porovnateľných krajinách. Toto hovoria čísla Eurostatu: Nezamestnanosť klesla v Poľsku o 19 % z pôvodnej úrovne, teda z 9,9 % na 8 %, v Česku o 16 %, z 6,7 % na 5,6 %, v Maďarsku o 34 %, z 11,3 % na 7,5 %. V eurozónovom Estónsku dokonca o 41 %, z úrovne 10,5 % na 6,2 %.
Na Slovensku klesla nezamestnanosť za tri roky iba o 10 %, z 13,8 % na 12,4 %.
Graf znázorňuje, že v ostatných krajinách V4 klesala miera nezamestnanosti oveľa rýchlejšie než u nás:
Aj my sa síce vezieme na obnovenom hospodárskom raste Západnej Európy, ale žiaľ to robíme menej úspešne ako naši „kamaráti z transformácie“. Pritom sa vezieme z väčšieho kopca – všetky krajiny, ktorých nezamestnanosť graf zobrazuje, mali v roku 2012 nižšiu mieru nezamestnanosti ako Slovensko. Človek by očakával, že sa budú snažiť menej než my. Snažia sa viac. Alebo šikovnejšie.
Minulý rok mala znížiť najmä dlhodobú nezamestnanosť odvodová úľava. Tú nakoniec vyhodnotil aj vládny Inštitút finančnej politiky ako opatrenie, ktoré nezamestnanosť neznížilo. Ukázalo sa, že ak zamestnávateľ využil úľavu pre dlhodobo nezamestnaného, urobil tak na úkor iného zamestnanca alebo krátkodobo nezamestnaného.
Podobne zle je vymyslená aj drahá Richterova podpora mladých nezamestnaných. Zjednodušene napísané, je založená na viere, že ak dá vláda zamestnávateľovi 100 eur na podporu zamestnania 29 ročného človeka, tak ho zamestnávateľ prijme a neurobí tak na úkor 30 ročného, 40 ročného a 50 ročného, na ktorých nedostane od vlády nič.
Vláda urobila chybu aj tým, že dramaticky okresala pôsobnosť inak veľmi rozumnej odvodovo-odpočítateľnej položky, teda zníženia odvodového zaťaženia práce nízko príjmovým ľuďom. Ešte v decembri by sa toto opatrenie týkalo aj ľudí so mzdou 352 až 380 eur. Dnes už nie. Lebo existenciu ľudí s takouto mzdou vláda zo dňa na deň zákonom zrušila. Premiér verí, že ak nariadi zamestnávateľovi, aby zvýšil zamestnancom mzdy, tak ich zamestnávateľ zvýši a nebude prepúšťať. Nesprávne verí, že povinné zvýšenie miezd nebudena úkor ľudí, ktorí prácu nedostanú.
Ak by vláda nestratila tri roky, ak by znížila daňovo-odvodové zaťaženie práce skôr a neparalyzovala jeho pôsobenie inými opatreniami, ak by ponechala v platnosti pružnejší zákonník práce (pri ktorom sa firmy neobávajú prijímať nových zamestnancov), ak by sa zlepšovalo zamestnávateľské prostredie (napríklad konkurzné právo) aspoň tak, ako v porovnateľných krajinách, oveľa viac nezamestnaných mohlo mať prácu, teda aj istotu lepšieho života.