Váhostav a vládne ESO

Na prípade Váhostavu je vidno, že vláda nezasahuje vtedy, keď je možné vidieť problém zo štatistík, ale vtedy, keď ho už vidí každý volič z médií. Vtedy, keď sa na tom dá politicky zarobiť.

Kľúčovým cieľom vládneho projektu ESO je efektívna verejná správa. Dobrý cieľ. Z každého eura, ktoré odovzdajú štátu zamestnanci, živnostníci,  zamestnávatelia, či dôchodcovia, by spoločnosť mala dostať maximum vo forme kvalitnej verejnej správy v zdravotníctve, školstve, súdnictve.

Cieľ bol aj šikovne prezentovaný verejnosti. Dobrý politický marketing dokáže predávať aj menej dobrý produkt, ale iba dovtedy, kým jeho kvalitu neukáže realita.

Reštrukturalizácia Váhostavu pekne ukazuje, ako „systematicky“ vláda pracuje na zvyšovaní efektívnosti verejnej správy.

Za efektívnosť reštrukturalizácie firiem je najviac zodpovedný rezort spravodlivosti. Keďže ten má na roky 2014 aj 2015 rozpočtované vyššie výdavky, než čerpal v roku 2011, mal by pri rovnakej efektívnosti dosahovať lepšie výsledky (kvalitnejšiu reštrukturalizáciu) než pred pár rokmi. O to viac pri ESOm sľúbenom raste efektívnosti.

Porovnajme teda čísla o fungovaní procesu reštrukturalizácie firiem u nás a v zahraničí. Efektívnosť reštrukturalizácie meria Svetová banka pomocou dĺžky trvania reštrukturalizácie, pomocou nákladov na reštrukturalizáciu a pomocou miery uspokojenia pohľadávok zabezpečených veriteľov.

Dĺžka reštrukturalizácie podľa Svetovej banky výrazne klesá napríklad v Česku. V nešťastnom Grécku sa predlžuje, ale ani tam zatiaľ nedosiahla rekordnú úroveň štyroch rokov, ktorá v OECD patrí Slovensku:

Dĺžka reštrukturalizácie (roky)

Podiel nákladov reštrukturalizácie (napríklad poplatkov právnikom) na majetku dlžníkovsa darí znižovať napríklad v Rakúsku. V Slovinsku neklesá, ale je oveľa nižší než na Slovensku, ktoré drží tretiu najhoršiu pozíciu v OECD:

„Cena“ za reštrukturalizáciu (%)

Vo svojej štúdii Doing Business Svetová banka dlhodobo sleduje aj vývoj percenta výťažnosti pohľadávok. Ukazuje sa, že je možné zlepšovať sa nielen v krajinách, kde je východisková situácia veľmi dobrá, ale aj u našich susedov. Kým na Slovensku sa nám ledva darí dostať sa na úroveň spred štyroch-piatich rokov:

Úspešnosť vymáhania pohľadávok (%)

Nezabezpečení veritelia Váhostavu majú v procese jeho reštrukturalizácie dostať 15 % svojich pohľadávok. V známej kauze Lehman Brothers dostali 27 %, čo bolo kritizované ako číslo hlboko pod dlhodobým priemerom. Slávny bankrot Enronu priniesol nezabezpečeným veriteľom po súdnom zásahu 53 % hodnoty pohľadávok. Oba prípady sa stali v oveľa horšom hospodárskom časopriestore, než je ten, ktorý sa týka Váhostavu.

Marketing projektu „najzásadnejšej reformy verejnej správy od vzniku samostatného Slovenska“ ESO sa v oblasti reštrukturalizácie bolestivo zrazil s číslami o jej fungovaní. Problémy veriteľov sa evidentne dali predpokladať a riešiť už pred vypuknutím kauzy Váhostav.

Marketing s realitou sa iste ešte zrazia napríklad aj pri kvalite školstva a efektívnosti výdavkov naň. Ťažko môžeme tlačiť na zvyšovanie efektívnosti, keď ju nemeriame a ťažko ju môžeme merať, keď napríklad nevieme, koľko zarábajú absolventi stredných škôl. Stretnú sa aj v zdravotníctve, v ktorom vláda nezverejnila ani zahmlenú predstavu o meraní a zvyšovaní efektívnosti. Už sa stretávajú aj vo verejnom obstarávaní: V roku 2014 klesol priemerný počet uchádzačov v tendroch z 2,8 na 2,6, teda na najnižšiu úroveň od roku 2010.

Podľa médií sa vláda Roberta Fica doteraz reštrukturalizáciou nezaoberala (po vyše troch rokoch vo funkcii), pretože to „nebol problém“. Začalo sa o ňom hovoriť až po medializácii problémov Váhostavu.

Keby vláda naozaj systematicky pracovala na projekte zvyšovaní efektívnosti verejných výdavkov, tak by musela najprv merať výsledky verejnej správy. A keby ich merala, už dávno by vedela, že máme problémy. Nedozvedala by sa o nich až z médií.

Ale vláda koná, až keď sa ozvú zúfalé malé firmy, ktoré nedostanú zaplatené od vláde blízkeho giganta, keď chce zo Slovenska odísť športový reprezentant, keď začnú z žilinskej nemocnice odchádzať sestričky a lekári, keď sa zverejní predaj predraženého CT. Teda nie vtedy, keď je možné vidieť problém z údajov, ale vtedy, keď ho už vidí každý volič z médií. Vtedy, keď sa na tom dá politicky zarobiť. Vtedy predseda vlády povie, že je za vyšetrenie prípadu Váhostav, vtedy sa stretne so Žampom, pošle ministra vymeniť vedenie do Žiliny, odvolá predsedu parlamentu. Takto síce budeme mať na čele systému viac vystriedaných ľudí, samotný systém ale efektívnejší nebude.