Prečo Fico nechce sankcie v súťaži EÚ verzus EEÚ

Podľa Roberta Fica by Slovensko na sankcie za vojenskú expanziu Ruska zbytočne doplatilo.

Robert Fico v zásade chce, aby na vojenskú expanziu Ruska reagovala EÚ upozornením Putina, že to, čo robí, nie je od neho pekné. Na tvrdší postup, napríklad na sankcie, by Slovensko podľa neho doplatilo zbytočne.

Pravdou je, že ak sa Ruskej územnej expanzii nepostavíme, neprerobíme na sankciách. Ale prerobíme na inom. Viac. To, kam patrí Ukrajina, je pre našu ekonomiku a demokraciu rovnako dôležité ako to, kam patrí Rakúsko. Slovensko by ani náhodou nezažilo rekordné hospodárske rasty (najvyššie v EÚ) a zmenu z nedávnej neliberálnej demokracie (Mečiar) na liberálnu, ak by sme v roku 1989 nehraničili na našej západnej hranici s Rakúskom a zoskupením krajín Európskej únie (EÚ), ale s Ruskom a zoskupením krajín Euroázijskej ekonomickej únie (EEÚ), zloženým z Bieloruska, Ruska a Kazachstanu.

Trojica bývalých členov ZSSR vytvorí od budúceho roka po zhruba dvadsaťročnom vývoji zoskupenie „podľa vzoru“ Európskej únie. Rozdiely medzi EÚ a EEÚ sú však zásadné. Na čele členských krajín EEÚ stoja ich lídri zvyčajne navždy. Vladimír Putin má byť prezidentom do roku 2018 a to od roku 1999 s prestávkou, kedy vládol Rusku z kancelárie premiéra (2008 až 2012). Alexander Lukašenko vládne Bielorusku od roku 1994 a Nursultan Nazarbajev je najúspešnejší vo volebných miestnostiach Kazachstanu dokonca už od roku 1990. V niektorých voľbách získal viac než 95 percent hlasov. Ak niekto jednoznačne vyhráva všetky voľby v štáte už 20-25 rokov a ak sa tri štáty s takýmito zvykmi spoja do únie, znamená to veľmi pravdepodobne zlú správu pre demokraciu v únii aj jej okolí.

V rebríčku krajín podľa vnímania korupcie za rok 2013, ktorý zostavuje Transparency International je z členov EÚ na tom najhoršie Grécko. Na 80-tom mieste. Slovensko je 61., Maďarsko 47. Na prvom mieste je mimochodom Dánsko. Členské štáty EEÚ skončili takto: Bielorusko: 124, Rusko: 127, Kazachstan: 140.

EÚ má ekonomický systém založený na hospodárskej súťaži, relatívne nízkej štátnej regulácii ekonomiky a médií, nízkej korupcii, nízkych bariérach vstupu na trh, a to aj pre zahraničných investorov. Jej štáty sú financované v kritickej miere daňami, a je teda v záujme štátov, aby platitelia daní pracovali v čo najefektívnejšom prostredí. Líder EEÚ Rusko, ale aj Kazachstan, sa ako takzvané rentierske štáty spoliehajú na príjmy z ťažby nerastov, menej na pravidlá, na ktorých stojí EÚ.

V členských krajinách OECD je štátna regulácia podnikania v priemere výrazne menej rozšírená než v Rusku:

Graf 1

O porovnaní colnej „ochrany domáceho trhu“ medzi OECD a Ruskom škoda hovoriť:

Graf 2

Zdroj predchádzajúcich dvoch grafov: EconomicPolicyReforms 2014: GoingforGrowthInterim Report, OECD, 2014

http://www.oecd.org/eco/growth/structural-policy-indicators-2014.pdf

Rusko a dvaja ďalší členovia EEÚ zaostávajú za OECD či EÚ nielen z hľadiska pravidiel hry (korupcia, klientelizmus, príliš silná štátna regulácia ekonomiky, vysoké bariéry zahraničného obchodu a vstupu zahraničného kapitálu), ale aj z hľadiska výsledkov, ku ktorým tieto pravidlá dlhodobo vedú. Podľa indexu ľudského rozvoja, ktorý zverejnila UNDP v roku 2014 je Rusko s Bieloruskom približne na úrovni najslabších členov EÚ, Rumunska a Bulharska (53. až 58. miesto na svete), Kazachstan je sedemdesiaty. Nie je prekvapením, že Rusko a krajiny EEÚ zaostávajú za EÚ či OECD ekonomicky, pozoruhodnejšie je porovnanie rozloženia bohatstva, rovnosti medzi ľuďmi. Keďže Ruská ekonomika je založená viac na príjmoch z ťažby nerastov než ekonomiky krajín OECD, a je teda relatívne menej závislá na liberálnom fungovaní trhu, dalo by sa očakávať, že rovnosť medzi ľuďmi bude v Rusku vyššia. Jednoducho, v západných krajinách je treba akceptovať nerovnosť ako súčasť efektívnej trhovej ekonomiky. Keďže Rusko sa viac spolieha na príjem z ťažby nerastov, ktoré patria všetkým, nemali by byť rozdiely medzi ľuďmi veľké. Leda, že by sa príjmy delili klientelistiky. Graf OECD ukazuje oveľa vyššiu nerovnosť v Rusku, než v drvivej väčšine krajín OECD:

Graf 3

Zdroj: OECD

Pri úvahách, do akej miery má Slovensko skloniť hlavu a sklopiť zrak pri vojenskej geografickej ofenzíve Ruska (Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko), by sme mali zobrať do úvahy, že aktívny postoj (napríklad sankcie) nebude zadarmo. Že niečo stratíme. Zbytočná strata by to bola, ak by pri našich hraniciach navzájom súťažili zoskupenia s rovnakým sklonom k demokracii, efektívnej trhovej ekonomike, k potláčaniu korupcie a klientelizmu. To sa evidentne nedeje. Vlastne, zbytočná strata by to pre Roberta Fica mohla byť aj vtedy, keby on sám dával prednosť pravidlám, ktorými sa riadi Rusko, Bielorusko a Kazachstan, pred pravidlami EÚ.