Jasný odkaz Roberta Fica z programovej konferencie Smeru je, že jeho strana sa už nebude pokúšať stáť rozkročene. Nebude sa snažiť oslovovať všetkých, od ekonomických marxistov až po ekonomických liberálov. Smer smeruje ku koreňom.
Čo sú vlastne jeho korene?
Z toho, čo povedal Robert Fico v súvislosti s víkendovou programovou konferenciou Smeru, podľa mňa vyplýva, že hoci dane budú naďalej rásť, znižovanie verejného dlhu sa nechystá a že hoci vláda bude rozdávať viac, ľudia viac nedostanú. Teda nedostanú viac, než im vláda zoberie.
Tieto trendy sa dajú čítať nielen z Ficových slov, ale aj v zrkadle štatistík.
Od roku 2012 do roku 2015 narástli u nás príjmy verejnej správy o 18 percent. V rovnakom čase narástol ich priemer v Európskej únii o 0.4 percenta a napríklad v Poľsku dokonca klesli. Keď Smer preberal vládu v roku 2006, bolo Slovensko relatívne „malý štát“, z hľadiska podielu príjmov na HDP sme boli na 27. mieste v Únii. Už sme na 15. mieste. „Predbehli“ sme napríklad Česko a Poľsko. V písaných a vyslovených tézach z konferencie sa nehovorí nič o znižovaní daní, o ich zvyšovaní viackrát.
Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa Slovensku v ostatných dvoch rokoch znižoval dlh jednorazovými opatreniami. Teda napríklad čerpaním peňazí z druhého piliera. Samotné saldo rozpočtu prispievalo k nárastu dlhu. Pohľad na obdobie od nástupu Roberta Fica k moci je ešte smutnejší. Od roku 2006 do roku 2015 narástol priemerný dlh v eurozóne o 35 percent, na Slovensku o 72 percent. Treba uznať, že sme rástli z nižšej základne. Lenže nízku základňu mali aj naši susedia z V4, pritom ich priemerný verejný dlh narástol za rovnaké obdobie iba o 20 percent. A keby sme aj mali najnižší dlh v Európe, nevyplýva z toho, že si máme dovoliť dobehnúť tých, čo ho majú najvyšší. Robert Fico sa na konferencii vyjadril tak, že konsolidácia verejných financií je úspešne dokončená. Ktovie, čo tým myslel. Asi to, že viac sa už zadlžiť nedá.
V uplynulých rokoch nerástli rekordne len príjmy našej vlády, ale, samozrejme, aj jej výdavky. Výsledky sektorov, ktoré sú financované z verejných financií, sa však nezlepšovali. Skôr naopak.
Napríklad zdravotníctvo.
V roku 2012 označilo v prieskume Eurobarometer za jeden z dvoch najväčších problémov na Slovensku zdravotníctvo a sociálne istoty 20 percent respondentov. V roku 2016 to bolo 36 percent respondentov. V situácii, keď rekordne rastú príjmy verejných financií a keď z nich dávame na zdravotníctvo viac než priemer V3 (V4 mínus Slovensko). V situácii, keď je hranica dlhu štátnych nemocníc daná len „čestným pionierskym“ ich riaditeľov.
Kto neverí bruselským prieskumom, môže si pozrieť švédsku analýzu. Tamojšia celosvetovo uznávaná organizácia Health Consumer Powerhouse tento rok zverejnila rebríčky úrovne zdravotnej starostlivosti. V roku 2012 bolo Slovensko na 16. mieste spomedzi 34 krajín. V roku 2015 sme padli na 24. miesto z 35 krajín. Za tri roky vlády Roberta Fica nás predbehli napríklad Chorvátsko, Estónsko, Slovinsko, Malta, Macedónsko, Česko nám ušlo (je trináste, pritom v roku 2012 bolo 15., teda hneď vedľa Slovenska).
Riešenie problémov zdravotníctva (a ďalších sektorov financovaných z verejných zdrojov) je jednoducho ťažké. Oveľa ťažšie, než naplniť rozpočet s heslom „berieme peniaze tam, kde sú“. Robert Fico sa riešeniu ťažkých spoločenských problémov nikdy nevenoval. Mal a má iné na starosti. Teraz sa len vracia ku koreňom, keď zdôrazňuje, že zdravotníctvo má byť občanom dostupnejšie a že má „liečiť, nie vytvárať zisk“. Teda presne to, čo hovoril už pred tým, než sa za jeho takmer absolútnej moci zdravotníctvo u nás evidentne zhoršilo.
Kde sú výsledky projektu Hodnota za peniaze? Že je to priskoro? Dobre, tak kde v prejavoch Fica sú aspoň náznaky toho, že nové reformy v zdravotníctve a ďalších sektoroch financovaných z verejných zdrojov, sú na spadnutie? Také reformy, ktoré povedú k tomu, že z jedného eura dostane Slovensko viac, než dostávalo doteraz. Projekt Hodnota za peniaze naozaj priniesol dobré myšlienky. Reálne však hrozí, že skončí „ako vždy“, teda maximálne škrtaním položiek v rozpočte. S nádejou, že menej peňazí sa neprejaví v horších výsledkoch a že tak stúpne efektívnosť.
Smer sa vracia ku koreňom. Ku koreňom, z ktorých vyrástlo Kaliňákovo ESO. Projekt bez výsledkov.