Sociálna EÚ

Budem podporovať, aby Komisia získala porovnateľnejšie dáta o situácii osôb so zdravotným postihnutím v jednotlivých členských štátoch. Kvalitné a porovnateľné údaje sú nevyhnutné na správne nastavenie politík a doterajšie kroky EÚ situáciu týchto osôb výrazne nezlepšili. Budem proti akémukoľvek sprísňovaniu podmienok na minimálnu mzdu stanovovaných na úrovni EÚ.

Rovnaké zaobchádzanie a príležitosti pre ľudí so zdravotným postihnutím

Čo budem presadzovať:

  • Budem podporovať, aby Komisia získala porovnateľnejšie dáta o situácii osôb so zdravotným postihnutím v jednotlivých členských štátoch. Kvalitné a porovnateľné údaje sú nevyhnutné na správne nastavenie politík a výber efektívnych riešení na zabezpečenie rovnakých práv osôb so zdravotným postihnutím.
  • Budem presadzovať, aby sa merala efektívnosť zavádzaných opatrení tak, aby sa dosiahlo reálne zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím.
  • Podporím vzájomné uznávanie štatútu osoby so zdravotným postihnutím v EÚ pri krátkodobých pobytoch v členských štátoch EÚ v oblasti voľného času, kultúry a dopravy, ako sú znížené cestovné, prednostný prístup alebo osobná asistencia.
  • Budem presadzovať, aby sa namiesto kvót pre zamestnávateľov uprednostňovala cesta formou daňových alebo mzdových úľav pre zamestnávateľov.

Vysvetlenie

Približne štvrtina občanov EÚ vo veku 16 rokov a viac má podľa vlastného ohodnotenia zdravotné postihnutie, ktoré obmedzuje ich každodenné aktivity1. 

Napriek tomu, že EÚ sa zaviazala podporovať rovnakú účasť osôb so zdravotným postihnutím na každodennom živote2, v posledných rokoch nedošlo v celej EÚ k výraznému zlepšeniu situácie osôb so zdravotným postihnutím ani v oblasti rizika chudoby, ani v oblasti rozdielov v zamestnanosti, čo sú dva kľúčové ukazovatele pre túto oblasť3. 

Jedným z dôvodov stagnácie je aj nedostatok porovnateľných údajov o situácii osôb so zdravotným postihnutím. Kritériá na priznanie postavenia zdravotne postihnutej osoby sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Jediné porovnateľné údaje na úrovni EÚ sa opierajú len o prieskumy, v ktorých účastníci sami deklarujú svoj status zdravotného postihnutia.

Neporovnateľné údaje komplikujú vzájomné uznávanie statusu zdravotného postihnutia v EÚ. To následne spôsobuje, že osoby so zdravotným postihnutím, ktoré cestujú do iného členského štátu alebo sa napríklad sťahujú za prácou alebo štúdiom, môžu čeliť väčšej byrokracii ako občania daného členského štátu. 

Európsky parlament často presadzuje4 kvóty pre zamestnávateľov na povinné zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Podľa viacerých štúdií sú však neefektívnou cestou na zvyšovanie zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím5.

Európska minimálna mzda

Čo budem presadzovať:

  • Budem proti akémukoľvek sprísňovaniu podmienok na minimálnu mzdu stanovovaných na úrovni EÚ. Minimálna mzda by mala byť stanovovaná na čo najnižšej úrovni, optimálne na lokálnom trhu zamestnávateľov a zamestnancov. 
  • Budem proti tlaku na posilnenie kolektívneho vyjednávania na úrovni EÚ.

Vysvetlenie

Smernica o primeraných minimálnych mzdách, prijatá v roku 2022, zavádza povinnosť pre členské krajiny do roku 2024 zaviesť “adekvátnu minimálnu mzdu”. Smernica výšku minimálnej mzdy neurčuje presne, ale požaduje, aby minimálna mzda dosahovala 50 % priemernej mzdy alebo  60 % mediánovej mzdy alebo má byť dostatočne vysoká na pokrytie nákladov na vybrané tovary a služby6.

Je úplne legitímne a správne chcieť, aby každý človek žil dôstojne. Ak na to ale treba korekciu miezd, ktoré sú dané trhom práce, mal by ju uhrádzať štát. Podnik totiž môže na mzde zaplatiť len toľko, koľko mu pracovník prináša hodnoty. Na Slovensku, ktoré je krajinou s veľmi vysokými regionálnymi rozdielmi, malo centralizované zvyšovanie minimálnej mzdy v rokoch 2010 až 2018 negatívny vplyv na zamestnanosť, hlavne v menej rozvinutých okresoch7. Negatívny vplyv centralizovanej a nepružnej politiky miezd na pracovné miesta potvrdila aj štúdia pod dohľadom renomovaného inštitútu CEPR8. Tento problém by bol ešte väčší, ak by bola minimálna mzda významne upravovaná na ešte vyššej, európskej úrovni. Čím hierarchicky vyššie je minimálna mzda regulovaná, tým viac škodí. 

Európsky parlament taktiež často vyzýva9 na posilnenie kolektívneho vyjednávania s mylným predpokladom, že to zamestnancom zvýši mzdy a prinesie množstvo ďalších benefitov. Centralizované systémy kolektívneho vyjednávania však znižujú rast produktivity firiem10. Nižšia produktivita následne z dlhodobého hľadiska vedie k nižším mzdám.

Európsky dôchodok (PEPP)

Čo budem presadzovať:

  • Budem na úrovni EÚ presadzovať, aby sa ustanovilo právo spotrebiteľa na prenos úspor z národného produktu do produktu PEPP. To by umožnilo efektívnejšie dobrovoľné sporenie na dôchodok hlavne v tých krajinách, kde sú národné schémy predražené11.

Vysvetlenie

Celoeurópsky osobný dôchodkový produkt je európsky nástroj dobrovoľného dôchodkového zabezpečenia, poskytovaný súkromnými spoločnosťami v členských štátoch EÚ na základe Nariadenia EÚ z roku 201912. Tento typ produktu je prenositeľný v rámci krajín Európy, s maximálnymi nákladmi 1 % ročne. Poskytovatelia musia testovať jeho výnosnosť a bezpečnosť ešte pred získaním registrácie pod kontrolou európskeho úradu EIOPA13. Podľa analýz odborníkov je očakávateľné, že tento typ produktu bude efektívnejší a výkonnejší ako národné dobrovoľné dôchodkové schémy vo väčšine členských štátov EÚ14. 

V Nariadení EÚ ustanovujúcom pravidlá pre PEPP15 sa však členským štátom umožňuje chrániť národné dôchodkové produkty pred konkurenciou produktov PEPP tým, že nemusia povoliť spotrebiteľovi prenos úspor z národného produktu16 do produktu PEPP.

———

  1. prieskum Eurostatu v roku 2021 ↩︎
  2. EÚ a členské štáty sú zmluvnými stranami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. ↩︎
  3. Európsky dvor audítorov: Osobitná správa 20/2023: Podpora osôb so zdravotným postihnutím ↩︎
  4. https://www.europarl.europa.eu/doceo/document/TA-9-2021-0075_SK.html ↩︎
  5. OECD: Sickness, Disability and Work: Breaking the Barriers, 2010 ↩︎
  6. Slovensko pravdepodobne bude v súlade s touto smernicou aj bez zvyšovania minimálnej mzdy. Smernica však vytvára priestor na jej ďalšie sprísňovanie v budúcnosti. ↩︎
  7. IFP: Aký vplyv má zvyšovanie minimálnej mzdy na zamestnanosť?, 2022 ↩︎
  8. CEPR: Wage Equalization and Regional Misallocation: Evidence from Italian and German Provinces, 2019 ↩︎
  9. https://eugenjurzyca.sk/vysvetlenia/?id=1394 ↩︎
  10. OECD, Negotiating Our Way Up: Collective Bargaining in a Changing World of Work, 2019 ↩︎
  11. Existujúce národné dôchodkové schémy sa líšia nákladovosťou, a to zásadne. Od ročných poplatkov na úrovni 0,17% vo Švédsku po 4% ročne v Taliansku. Zdroj:  https://eugenjurzyca.sk/wp-content/uploads/2021/12/Pan-europske-dochodkovej-produkty_studia_FINAL.pdf ↩︎
  12. Nariadenie 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) ↩︎
  13. European Insurance and Occupational Pension Authority ↩︎
  14. https://eugenjurzyca.sk/wp-content/uploads/2021/12/Pan-europske-dochodkovej-produkty_studia_FINAL.pdf ↩︎
  15. Nariadenie 2019/1238 z 20. júna 2019 o celoeurópskom osobnom dôchodkovom produkte (PEPP) ↩︎
  16. na Slovensku tretí pilier ↩︎