Čo budem presadzovať:
- aby inštitúcie EÚ zverejňovali zmluvy v plnom znení, obdobne, ako je to na Slovensku. Prístup k zmluvám má veľký význam pre predchádzanie korupcii a neefektívnosti a v boji proti nim.
- aby Komisia napravila svoje systematické a výrazné oneskorenia pri spracúvaní žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom. Budem požadovať, aby Komisia každoročne aktívne zverejňovala štatistické údaje o tom, ako spracúva žiadosti o zverejnenie dokumentov.
- aby boli webové stránky inštitúcií EÚ, hlavne Európskeho parlamentu, upravené do užívateľsky prívetivej podoby a aby sa prerokúvané dokumenty zverejňovali systematickejšie. Tak, aby sa občania jednoducho dopátrali informácií, o čom a ako ich volení zástupcovia rokovali a hlasovali.
- aby bolo (ne)zverejňovanie životopisov uchádzačov o verejné funkcie podrobené testu verejného záujmu, teda vyhodnoteniu, či v týchto prípadoch nie je verejný záujem ochrane súkromia nadradený.
- aby boli všetky verejné vecné (neprocedurálne) hlasovania v Európskom parlamente zaznamenané elektronicky podľa mien. Ako je to napríklad na Slovensku, kde sa dá ľahko pozrieť, ako hlasoval každý poslanec Národnej rady SR.
Vysvetlenie
Transparentnosť verejnej správy (vrátane tej európskej) je základným predpokladom jej efektívneho fungovania. Je to najlacnejšia obrana občana proti prehajdákaniu jeho daní a odvodov.
Inštitúcie EÚ však vo viacerých oblastiach v transparentnosti zaostávajú, dokonca aj za Slovenskom:
- Na Slovensku v zásade platí, že sú zmluvy s verejným sektorom sú účinné až po zverejnení. Legislatíva EÚ však zverejnenie nevyžaduje. Napríklad zmluvy o nákupe vakcín proti Covid-19 uzavreté Komisiou neboli verejnosti pôvodne sprístupnené vôbec, poslancom EP len v obmedzenom režime. Až po tlaku europoslancov a médií Komisia zverejnila zmluvu so spoločnosťou AstraZeneca, čím preukázala, že jej zverejneniu vlastne ani nič vážne nebránilo.
- Podľa špeciálnej správy Európskej ombudsmanky Komisia často signifikantne mešká s odpoveďami na žiadosti o sprístupnenie dokumentov verejnosti. V roku 2021 bolo viac ako 60 % všetkých žiadostí vybavených za viac ako 60 pracovných dní, napriek tomu, že zákonná lehota je 15 pracovných dní. Možno ju vo výnimočných prípadoch predĺžiť o ďalších 15 pracovných dní.1
- Európska komisia má extrémne technokratický štýl komunikácie a používa zložitý jazyk, odborný žargón a štýl, ktorý zahmlieva politickú činnosť. Podľa vedeckej štúdie2 sú napríklad tlačové výstupy Komisie nezrozumiteľnejšie než výstupy britskej či írskej vlády (tieto vlády boli v štúdii vybraté preto, že sa porovnávali výstupy v angličtine) a nezrozumiteľnejšie než články v mienkotvorných aj bulvárnych médiách. Tlačové správy Komisie dokonca používajú „známe slová“ menej než abstrakty vedeckých štúdií. To vedie k nízkej informovanosti občanov, ale aj k nízkemu záujmu verejnosti o európske témy.
- Sprievodné dokumenty k európskej legislatíve (hodnotenia vplyvu, evaluácie, externé hodnotenia) sú roztrúsené po rôznych zákutiach webových stránok inštitúcií EÚ. Dvor audítorov odporúča3, aby tieto materiály boli ľahko dohľadateľné a aby boli zverejnené na jednom mieste.
- Materiály na webe stránky plenárneho zasadnutia EP sa niekedy objavujú len deň pred hlasovaním.
- V Európskom parlamente sa hlasuje o kandidátovi na funkciu v rámci verejnej správy bez toho, aby bol jeho životopis zverejnený, pokiaľ na zverejnenie nedá súhlas.
- V Európskom parlamente sa často hlasuje len zdvihnutou rukou a je tak ťažké zistiť, kto ako hlasoval. Občania tak nemajú nástroj, ako by mohli skontrolovať, ako hlasoval ich europoslanec a či sa nespreneveril svojim sľubom.
- Výsledky hlasovaní sú na webe Európskeho parlamentu zobrazené neprehľadne. Sú uverejňované až niekoľko hodín po hlasovaní a nedá sa v nich dobre vyhľadávať. Občan či novinár potom len veľmi ťažko môže skontrolovať túto dôležitú aktivitu europoslanca.
———