V dnešnom prejave o stave Únie odzneli myšlienky, s ktorými môžem rád súhlasiť, ale aj také, s ktorými nesúhlasím. Niektoré zásadné odkazy v prejave chýbali.
1. Súhlasím s podporou EÚ Ukrajine, s liberalizáciou zahraničného obchodu a s jej vstupom do jednotného trhu. Aj s podpisom zmlúv o voľnom obchode s ďalšími štátmi, so znížením závislosti na ruských zdrojoch energií. Súhlasím aj s tým, že sme (najmä zrejme Nemecko) mali viac počúvať pobaltské štáty a ich varovania pred závislosťou na ruských energiách.
2. Nesúhlasím s tým, aby sme štátom umožnili vyňať investície z dlhu. Nesúhlasím ani s novým európskym fondom suverenity, ktorý má zabezpečiť, “aby bola budúcnosť priemyslu v našich rukách”. Slovensko rástlo, keď robilo dobré reformy, nepotrebovalo na to vytvoriť fond slovenskej suverenity.
Ďalej nesúhlasím s niektorými jej riešeniami pre energetickú krízu. Pri tom, že podpora pri vysokých cenách má byť cielená, mala pomenovať princíp, podľa ktorého budeme podporovať firmy a nie menovať konkrétny sektor.
3. V prejave mi najviac chýbala churchillovská pravda o tom, že nás čakajú ťažké časy. Že bude potrebné, aby sme šetrili. Aj vlády a aj ľudia. Taktiež mi chýbala myšlienka, že bude potrebné presunúť peniaze z neefektívnych fondov tam, kde sú momentálne najviac potrebné.
Ursula von der Leyenová spomenula aj potrebu revízie boja proti korupcii. Ale nepovedala, aké konkrétne postupy navrhuje. Nevenovala sa boju proti kľúčovému problému tejto doby, inflácii.