Európska únia sa nedostatočne orientuje na výsledky eurofondov, na takzvanú “hodnotu za peniaze”. Pri projektoch často nie sú stanovené ciele, ani spôsoby, akými bude ich úspešnosť meraná a hodnotená. Mnoho miliónov sa následne pohybuje zhora k občanovi chaoticky a na konci sa peniaze minú, občan ale výsledok nevidí.
Dôraz je kladený na čerpanie a formálnu stránku projektov. Na vyhodnotenie úspechu eurofondov sa zbierajú väčšinou len výstupové ukazovatele (takým je napríklad často využívaný ukazovateľ “počet podporených podnikov”) a len málokedy výsledkové ukazovatele (napríklad pokles množstva vypustených skleníkových plynov).
Podľa Európskeho dvora audítorov sa napríklad na hodnotenie úspešnosti Európskeho sociálneho fondu Komisiou použili takmer výlučne indikátory spojené s meraním výstupov (64 % použitých indikátorov, napríklad “počet zapojených firiem”) alebo finančných indikátorov (35 %, napríklad “objem pridelených peňazí”), ale takmer vôbec indikátory spojené s meraním dosiahnutých výsledkov (1 %).
Skutočne výsledkové ukazovatele by pritom mali byť zapracované už v projektoch a zmluvách, aby sme neboli prekvapení, že investujeme napríklad do boja proti skleníkovým plynom a na konci dňa budeme mať minuté peniaze, splnené projekty, len výsledok bude chýbať.
Odporcovia merania výsledkov často hovoria, že sa pri niektorých projektoch výsledky merať vôbec nedajú. Ale prečo do nich potom lejeme miliardy? Keď nevieme, čo majú priniesť a nevieme ani následne skontrolovať, čo priniesli?
Budeme preto aj na Slovensku, aj v Európskej únii presadzovať, aby sa pri nastavovaní pravidiel pre eurofondy nastavili motivácie na dosahovanie hodnoty za peniaze, nie len na dosahovanie výdavkových cieľov a neporušovanie byrokratických pravidiel.