Verejné dlhy členských štátov EÚ sa stávajú veľkým problémom. Pandémia Covid-19 a vojna na Ukrajine tento trend len urýchlili. Dlhy sa hromadia a výhľady do budúcnosti nie sú ružové. Čaká nás demografická kríza a s ňou spojené rastúce výdavky na dôchodky a sociálnu starostlivosť. Zároveň musíme riešiť klimatickú krízu, ktorá si tiež vyžiada značné investície.
Verejné financie členských štátov však na to nie sú pripravené. V strednodobom horizonte sú v pásme nízkeho rizika verejné financie len siedmich členských štátov, ktoré spolu tvoria menej než 10 % populácie EÚ. Ostatné štáty sú v pásme stredného alebo vysokého rizika. V strednom pásme ich je 11 a v pásme vysokého rizika je 9. Najhoršiu udržateľnosť verejných financií má Slovensko.
História nám ukazuje, že neudržateľné verejné dlhy vedú k hospodárskym krízam a k drastickému zníženiu životnej úrovne. K poklesu miezd, dôchodkov, kvality zdravotnej starostlivosti, k vyššej nezamestnanosti. Grécko a Argentína sú len dva príklady krajín, ktoré sa v minulosti dostali do ťažkostí kvôli príliš vysokému zadlženiu.
Preto budeme presadzovať, aby sa EÚ zaoberala rastúcim verejným dlhom razantnejšie než doposiaľ. Je potrebné pripraviť kvalitné fiškálne pravidlá a vymáhať ich. Tak ako sa vymáhajú napríklad pri dlhoch samospráv na Slovensku, kde štát pokutuje obce, keď prekročia limit obecného dlhu.
Čím neskôr sa tento problém začne riešiť, tým tvrdšie opatrenia bude treba prijať. Ak sa pristúpi k riešeniam skôr, opatrenia budú môcť byť sociálnejšie a časť dlhu budeme schopní znížiť vďaka opatreniam zvyšujúcim hospodársky rast.
Ten musí byť však podmienený rozumnými politikami zameranými na jeho zrýchlenie. Tieto politiky by sa nemali opierať o zvyšovanie výdavkov, ale o opatrenia, ktoré zvyšujú produktivitu práce a efektívnosť výdavkov verejných financií.
Nízky verejný dlh nie je len predpokladom pre vysoký hospodársky rast, ale je aj najlepším zabezpečením pre krízy, ktoré určite prídu.
