V prvom blogu trojdielnej série som na grafoch ukázal, že hospodársky rast vo svete súvisí s mnohými dôležitými oblasťami života ľudí, ako je napríklad zdravie, medziľudská dôvera, rovnosť, ľudské práva, kvalita vzdelávania či bezpečnosť.
Cieľom druhého blogu bolo ukázať, že pomalší rast slovenskej ekonomiky išiel aj u nás ruka v ruke so slabšími výsledkami v rôznych dôležitých oblastiach kvality života. Väčšina z nich stráca dych.
Posledný blog série je o tom, aké riešenia prináša volebný program SASKY na zrýchlenie hospodárskeho rastu:
1. Nastavenie motivácií v systéme tak, aby sa ľuďom oplatilo pracovať, podnikateľom podnikať, pacientom starať sa o svoje zdravie a štátu a samospráve starať sa o výsledky pre občanov (Sem konkrétne patrí napríklad Flexibilná rodičovská dávka, Otvorenie trhu s pôdou, Motivácia pacientov k preventívnym prehliadkam, Fiškálna decentralizácia, Dobrovoľné zlučovanie malých obcí a škôl, Liberalizácia osobnej železničnej dopravy, Efektívne využívanie nerastného bohatstva, Súťaž zdravotných poisťovní v kvalite).
2. Odstránenie byrokracie a postupov, ktoré nepriniesli adekvátny prínos (Sem patrí napríklad Kilečko 3 – 303 opatrení, Zníženie regulácií pri nakladaní s pôdou, Zrušenie zákazu predaja počas sviatkov, Rýchlejšia a menej nákladná obnova pamiatok).
3. Zlepšenie legislatívneho procesu, aby sa postupy uvedené v bode 2 už tak ľahko neprijímali (Konkrétne ide napríklad o Skvalitnenie legislatívneho procesu, Ochrana pred gold-platingom, Susedský test, Spätné vyhodnotenie dopadov významných zmien zákonov).
4. Opatrenia na zlepšenie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia (Napríklad Postupné uvoľnenie odpisovania majetku, Vyššia hranica registrácie na platiteľa DPH, Moderný zákon o obchodných spoločnostiach, Odstraňovanie bariér rodinného podnikania, Zrýchlenie začatia podnikania, Flexibilnejší odpočet daňovej straty).
5. Posilnenie právneho štátu, teda štátu, v ktorom sa zarába vytváraním hodnôt, nie ich kradnutím (Napríklad Zmena prokuratúry na štátne zastupiteľstvo, Koniec využívania § 363 Trestného poriadku na zastavenie konaní, Náhodné prideľovanie vecí prokurátorom, Zrýchlenie súdnych konaní typizovaním vybraných súdnych rozhodnutí).
6. Efektívnejší verejný sektor, ktorý prináša výsledky (Efektívna kontrola vynakladania verejných zdrojov ÚHP, Podpora investičných projektov v zdravotníctve podľa návratnosti, Rýchlejšie pozemkové úpravy, Výstavba diaľnic podľa návratnosti, Transparentné mechanizmy predaja pôdy SPF, Kľúčové ukazovatele výkonu verejnej správy, Vyšší podiel civilov v polícii, Ranking vysokých škôl).
Nech sa páči, desať príkladov spomedzi 96 opatrení volebného programu SASKY, ktoré sú zamerané na hospodársky rast. To, že sa SaS bude brániť vysokému daňovo-odvodového zaťaženia neuvádzam, lebo kto pozná túto stranu, vie, že je to tak. Opatrenia sú písané v štruktúre problém – riešenie.
1. Samosprávam sa neoplatí zlepšovať podnikateľské prostredie na ich
územiach, lebo sú financované v podstate podľa počtu obyvateľov. Navrhujeme, aby neboli naďalej štátom financované len z daní z príjmu, ale aj z iných daní pochádzajúcich z ich území (teda z daňového mixu). To umožní znižovať dane najviac ohrozujúce hospodársky rast bez toho, aby bolo ohrozené aj financovanie samospráv. Presadíme pritom taký vzorec rozdelenia príjmov, ktorý bude motivovať samosprávy zlepšovať podnikateľské prostredie na ich územiach, keďže postupne čoraz výraznejšia časť ich príjmov bude závisieť od výšky daní pochádzajúcich z ich územia. Ide o nápravu stavu, na ktorý nás OECD upozornila už pred dekádou. Slovensko má najmenej motivačne usporiadané financovanie samospráv v OECD a reforma by mohla priniesť dokonca až desať percentný rast HDP a súčasne aj zmenšiť rozdiely medzi regiónmi.
2. Investovať u nás sa neoplatí tak, ako v zahraničí. Pre právnické osoby postupne skrátime doby odpisovania majetku. Pri budovách je to dnes až 40 rokov. Navyše, podnikatelia si (aj z dôvodu inflácie) môžu odpísať len 54,8 % z ceny investície. Nízka úroveň investícií samozrejme znižuje hospodársky rast. Postupne preto budeme skracovať doby odpisovania.
3. Nechodíme poriadne na preventívne prehliadky, Slovensko je medzi troma najhoršími krajinami EÚ v tomto ukazovateli. Rozumnou prevenciou dokážeme najviac zlepšiť zdravotný stav ľudí. Zavedieme mechanizmus “10 za 10” – pacient bude odmenený za zodpovedný prístup k svojmu zdraviu. Mechanizmus bude zahŕňať desať vopred stanovených kritérií týkajúcich sa zdravého životného štýlu, prevencie a odporúčaní lekára. Za splnenie každého jedného vopred daného kritéria dostane pacient v danom roku úľavu 0,1 p.b. zo sadzby poistného.
4. Ženy na Slovensku sú podľa OECD najdlhšie na rodičovskej dovolenke, čo má dopad na ich celý nasledujúci pracovný život a budúci dôchodok. Rodičovskú dávku umožníme čerpať za 12 až 36 mesiacov v súbehu so zamestnaním. Rodičia si teda budú môcť sami vybrať, ako dlho budú ostávať s dieťaťom doma, o peniaze neprídu aj keď začnú pracovať už po roku od narodenia dieťaťa.
5. Pôdu nevyužívame efektívne. Slovensko má v porovnaní s ostatnými štátmi EÚ štvrtú najvyššiu hodnotu indexu regulácie pôdy. Regulácia na Slovensku zmrazuje neefektívne fungujúci trh s pôdou, tá by mohla byť využitá efektívnejšie, než je tomu dnes. Otvoríme teda trh s pôdou. Zrušíme obmedzenia, ktoré bránia vlastníkom pôdy slobodne s ňou nakladať. Ochranu pôdy budeme zabezpečovať prostredníctvom dozorných a inšpekčných orgánov, nie obmedzeniami trhu s pôdou.
6. Od roku 2017 máme o vyše dva týždne dlhšie zatvorené obchody ako sme mali dovtedy. Počas sviatkov. Pre podnikateľov ide o obmedzenie slobody podnikania. Pre spotrebiteľov ide o zbytočný stres a naháňanie sa na nákupy pred sviatkami. Pre ekonomiku je to ďalšie spomalenie rastu. Zrušíme preto zákaz predaja v dvanástich dňoch, ktoré pribudli spornou novelou v júni 2017.
7. Častý chaos v prijímaní zákonov, ktoré sa často prijímajú a menia bez dostatočnej odbornej a verejnej diskusie. Legislatívne konanie sa skracuje, hoci na to neexistujú zákonom stanovené dôvody. Zásadné zmeny sa robia prostredníctvom pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených v pléne NR SR na poslednú chvíľu. alebo dokonca tzv. prílepkov. Preto zavedieme plnohodnotné pripomienkové konanie aj k poslaneckým návrhom zákonov. Navrhneme zakotvenie základných zásad legislatívneho procesu priamo v ústave, aby ich dodržiavanie mohol jednoduchšie kontrolovať ústavný súd.
8. Kvalita služieb štátnej železničnej spoločnosti je nízka, Slovensko nevyužíva mnohé možnosti súkromných prepravcov, ktorí dokážu zabezpečovať služby pre pasažierov efektívnejšie, teda s lepším pomerom kvality k cene. Postupne preto zliberalizujeme osobnú dopravu na železničných trasách, vďaka čomu budú môcť na železničnej infraštruktúre súťažiť o zákazníka ďalší prepravcovia. Tým dosiahneme viac kvality a rýchlejšiu dopravu za cenu platenú cestujúcimi. Zmluvy vo verejnom záujme (teda vlastne štátna podpora) budú podliehať verejnej súťaži.
9. Väčšina daňových nadpríjmov sa využíva na financovanie nových výdavkov (často “atómoviek”). Je to v príkrom rozpore s pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť „v pásme vysokého rizika“. Nečakane vysoké príjmy verejných financií pritom nevyužívame prioritne na zníženie dlhu, ale na nové obligatórne (pre štát dlhodobo záväzné) výdavky. Daňové nadpríjmy tým riziko zvýšenia verejného dlhu neznížia, ale naopak, paradoxne, zvýšia ho. Vyššie než plánované daňové príjmy sa prioritne použijú na zníženie schváleného deficitu štátneho rozpočtu, čo povedie k zníženiu verejného dlhu.
10. Slovensko stráca svoju konkurencieschopnosť v regióne. Horšie podnikateľské prostredie v porovnaní so susedmi je pritom výrazne väčší problém než v porovnaní so vzdialenými krajinami, keďže najperspektívnejší mladí ľudia a podnikatelia nemusia prekonať veľké bariéry, ak sa chcú presunúť zo Slovenska do susednej krajiny, v ktorej sa oplatí pracovať a podnikať viac než u nás. Preto ministerstvá a iní predkladatelia zmien predpisov budú v rámci Analýzy vplyvov na podnikateľské prostredie vykonávať Susedský test. Cieľom je mať najlepšie podnikateľské prostredie spomedzi susediacich krajín EÚ. Pri Susedskom teste sa porovná menená alebo zavádzaná regulácia podnikania so susednými krajinami a nastaví sa tak, aby sa na Slovensku podnikalo čo možno najľahšie spomedzi okolitých krajín.
Záver
Slovensko sa postupne prepadáva na chvost EÚ vo väčšine kľúčových ukazovateľov kvality života. To nie je situácia či trend, ktoré by sa dali zmeniť presunom peňazí z jednej problémovej oblasti do druhej problémovej oblasti. Ani ďalším zadlžovaním. Slovensko nevyhnutne potrebuje hospodársky rast. Saske sa v ostatnom čase vyčíta, že prichádza so “zázračným riešením” na zvýšenie hospodárskeho rastu, namiesto toho, aby sa poctivo pustila napríklad do nepopulárneho škrtania verejných výdavkov. Nie je pravda, že sme si vybrali ľahšiu cestu nikam, namiesto ťažšej cesty do cieľa. Naše opatrenia na podporu hospodárskeho rastu nie sú populistické a ľahko možno vyzerajú len dovtedy, kým si ich neprečítate. Som presvedčený, že ak sa ich podarí zrealizovať, bude mať Slovensko výrazne vyšší hospodársky rast, než bez nich. To sa prejaví aj v lepšom zdravotnom stave ľudí, vyššej kvalite vzdelania žiakov a študentov, vo vyššej rovnosti pred zákonom, v lepšej ochrane životného prostredia, v plynulejšej doprave, vyššej bezpečnosti v uliciach atď., teda nielen vo vyšších platoch.